Rusko rozmiestni v susednom Bielorusku taktické jadrové zbrane. V štátnej televízii to dnes povedal ruský prezident Vladimir Putin s tým, že Moskva s Minskom uzavrela príslušnú dohodu. Podľa Putina tým Moskva neporušuje žiadne dojednania o nešírení jadrových zbraní a reaguje na oznámenie Británie, ktorá chce na Ukrajinu dodávať protitankové náboje z ochudobneného uránu.
"Nie je na tom nič nezvyčajné. Spojené štáty to robia už desaťročia. Už pred dlhou dobou umiestnili svoje jadrové taktické zbrane na územie spojeneckých krajín, štátov NATO, do šiestich krajín v Európe. Ak ma pamäť neklame, ide o Nemecko, Turecko, Holandsko, Belgicko, Taliansko a Grécko," povedal Putin.
Podľa agentúry RIA Novosti prezident v rozhovore pre televíziu Rossija 24 spresnil, že k 1. júlu bude v Bielorusku dokončená stavba skladovacieho objektu pre jadrové zbrane a pod kontrolou ich bude mať Rusko, nie bieloruská strana.
Americké ministerstvo obrany v prvej reakcii uviedlo, že nič nenaznačuje tomu, že by sa Rusko pripravovalo jadrové zbrane použiť. Pentagon tiež nevidí dôvod na úpravu svojej jadrovej zbrojnej stratégie. Situáciu však budú USA naďalej sledovať a sú odhodlané rešpektovať záväzok kolektívnej obrany NATO.
Putin tiež povedal, že Rusko pomohlo Minsku modernizovať desať lietadiel, ktoré sú schopné niesť jadrové zbrane, a pripomenul, že už skôr Bielorusko získalo komplex striel Iskander, ktoré tiež môžu niesť jadrové hlavice.
Ruský prezident uviedol, že rokoval aj na žiadosť bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka, ktorý o umiestnenie jadrových zbraní stál, a konečné rozhodnutie vraj padlo po britskom oznámení o dodávke protitankových nábojov Ukrajine.
Putin podľa ruských agentúr poznamenal, že typ munície s ochudobneným uránom, ktorý Západ plánuje odovzdať Kyjevu, nie je zbraňou hromadného ničenia, ale "tak či onak" vytvára rádioaktívny prach, a preto môže byť veľmi nebezpečný.
Ukrajina sa už viac ako rok bráni ruskej ozbrojenej agresii a západné štáty ju podporujú tiež dodávkami vojenskej techniky i munície. Viac či menej otvorené hrozby jadrovým arzenálom pritom z Moskvy zaznievajú opakovane. Napríklad vlani v septembri Putin súčasne s oznámením o čiastočnej mobilizácii pohrozil použitím jadrového arzenálu.
Taktické jadrové zbrane s menšou výbušnou silou sú určené na využitie na bojisku a nie sú také ničivé ako strategické jadrové zbrane. Analytik Nikolaj Sokol z viedenského Centra pre odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní (VCDNP) agentúre AP povedal, že rozhodnutie o rozmiestnení jadrových zbraní v Bielorusku je pre Rusko významná zmena postoja. "Rusko bolo vždy veľmi hrdé na to, že nemá žiadne jadrové zbrane mimo svojho územia. To sa teraz mení a je to veľká zmena," povedal.
Americký Inštitút pre štúdium vojny ISW vo svojom pravidelnom hodnotení vojny na Ukrajine však označil toto Putinove vyhlásenie za informačnú operáciu s cieľom vyvolal obavy západu z jadrového stretu. Podľa neho krok je "irelevantný z hľadiska rizika eskalácie smerom k jadrovej vojne, ktoré zostáva extrémne nízke".
Analytici tiež uviedli, že Putin zrejme hľadal príležitosť na rozmiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku už od začiatku plnohodnotnej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Pripomínajú tiež, že bieloruský vodca Alexandr Lukašenko ponúkol Rusku rozmiestnenie jadrových zbraní už v novembri 2021. Podľa ISW tento krok prehĺbi ruskú kontrolu nad Bieloruskom.