V posledných dvoch desaťročiach prežívalo Turecko stavebný boom. Ten prišiel ruka v ruke s novým premiérom krajiny Recepom Tayyipom Erdoğanom, ktorý sa k moci dostal len tri roky po zemetrasení v Izmite, v dôsledku ktorého zahynulo 17-tisíc ľudí.

Podľa odborníčky z Centra pre štúdium globálnych regiónov Pelin Ayan Musil mierili sľuby vtedy novozvoleného lídra práve aj na problémy spojené so zemetraseniami.

Technické požiadavky na budovy sa po zmene legislatívy v roku 2004 zvýšili a Turci navyše už od roku 1999 platia aj špeciálnu daň proti zemetraseniam. Od spomínanej katastrofy na konci minulého milénia sa do roku 2020 vďaka tomuto mechanizmu podarilo vyzbierať 17,5 miliardy dolárov.

Pre Turecko malo ísť o prelomový rok. Začal sa katastrofou a je otázne, či príde aj mocenské zemetrasenie

Podľa analytičky preto môže byť stav budov a dôležitej infraštruktúry po pondelňajšom zemetrasení vysvedčením 20-ročného vládnutia Erdoğana, ktorý v súčasnosti zastáva funkciu prezidenta a obhajovať ju bude v máji. „Riešenie problému so zemetraseniami by malo byť v Turecku vládnou prioritou. Ľudia platia vysoké dane už 20 rokov a teraz sa pýtajú, čo je s týmito peniazmi,“ povedala Musil.