Hlavnými témami mimoriadneho summitu Európskej rady, ktorý sa uskutoční 9. a 10. Februára, budú migrácia, ekonomická situácia v Európskej únii s dôrazom na vnútorný trh a konkurencieschopnosť a tiež agresia Ruska voči Ukrajine. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Andrej Stančík po skončení zasadnutia Rady Európskej únie pre všeobecné záležitosti v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
"Treba oceniť, že Rakúsko aj Česko zrušili kontroly na hraniciach so Slovenskom. Naša pozícia bola od začiatku jasná: Sme za zachovanie Schengenu a preto sme žiadne vnútorné kontroly neschvaľovali. Touto cestou ísť nechceme," uviedol Stančík.
Prísnejšie kontroly
Pri diskusiách o migrácii, ktorým sa budú venovať aj lídri Európskej únie, je Slovensko je konštruktívny partner a presadzuje prísnejšie kontroly na vonkajších hraniciach Európskej únie.
"Rovnako sme za to, aby Európska únia tlačila na tretie krajiny, aby boli readmisné dohody dodržiavané. A aby Únia využívala všetky možné prostriedky na to, aby spolupráca s tretími krajinami bola konštruktívna," uviedol Stančík.
Podľa neho je to pozícia viacerých členských krajín pred summitom, hoci pravdou je aj to, že niektoré štáty vyzývajú Európsku komisiu, aby zmenila svoj prístup a povolila financovanie plotov alebo iných fyzických bariér na vonkajších hraniciach Únie.
Stančík diskusie o výstavbe plotov označil za pochopiteľné. Pozícia Slovenska je zameraná hlavne na sprísnenie kontroly vonkajších hraníc Európskej únie, pripustil však, že o ďalších možnostiach sa stále diskutuje, aj keď diplomati v pondelok tieto "technické detaily" neriešili.
Nie všetky krajiny spolupracujú
Český minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek vyjadril nádej, že lídri na summite budú hovoriť o všetkých migračných trasách, čo znamená venovať pozornosť aj migrantom prichádzajúcim cez západný Balkán.
Podľa neho summit prinesie ďalšie výzvy na zintenzívnenie práce na legislatívnych návrhoch, ktoré pripravuje Európska komisia.
Predsummitové diskusie o migrácii označil za "živé", lebo niektoré členské štáty sú zdržanlivejšie napríklad v oblasti ľudských práv či humanitárnej pomoci, ak to má byť priamo spájané s tlakom na krajiny, ktoré nespolupracujú dobre s Európsk v oblasti návratovej politiky.
Bek tiež potvrdil, že diplomati nehovorili o spoločnom financovaní fyzických bariér na vonkajších hraniciach eurobloku, ale podľa jeho názoru postupne pribúdajú hlasy členských krajín, ktoré sa prihovárajú za to, aby finančná pomoc krajinám s vonkajšími hranicami bola rozšírená.