Pri svojich dvoch cestách do Nikaraguy som spoznala troch sprievodcov. Dvaja mali príbuzných v Spojených štátov, tretí nikdy neopustil ostrov Ometepe, kde žil. A podobné to bolo u množstva ľudí, s ktorými som hovorila. Počty Nikaragujcov idúcich za lepším životom do Spojených štátov sa následkom priaznivej imigračnej politike súčasného amerického prezidenta Joa Bidena minimálne zdesaťnásobili.
Americký prezident Biden zakázal členom súčasnej nikaragujskej vlády vstup do Spojených štátov, keď vyšlo najavo, že voľby v krajine boli zmanipulované v prospech Daniela Ortegu:
„Moja manželka už je v Amerike vyše pol roka. Museli sme sa rozhodnúť, kto z nás pôjde. Ona vie lepšie po anglicky,“ rozpráva 35-ročný Ginno. „Dcéra sa ma každý deň pýta, kde je mama, má len len tri roky. Starať sa o ňu mi pomáhajú moja matka a svokra,“ dodáva.
Mýtus amerického sna
Ginno pracuje ako turistický sprievodca po metropole Managua. Stojíme pred vládnymi budovami, dominuje im sídlo prezidenta Daniela Ortegu. Ginno sa okolo seba občas rozhliadne, akoby sa bál, že nás niekto sleduje. Naučenými frázami rozpráva o histórii: kolonizácia, revolúcia, občianska vojna, zemetrasenie... Zastavíme sa pri výrazne poničenej katedrále. Otrasy v roku 1972 sa na tejto nádhernej stavbe veľmi podpísali, je v podstate nefunkčná, na rozdiel od vládnych budov, ktoré sa takmer blyštia. „Prečo ste neopravili aj katedrálu?“ pýtam sa. „Nie je to dôležité,“ odpovedá stroho Ginno.
Ginno ma vedie okolo pomníkov latinskoamerických vodcov: vedľa prezidenta Ortegu, ktorý šéfoval krajine už v 80. rokoch ako komunistický spojenec Sovietskeho zväzu, vidím aj venezuelského exprezidenta Huga Cháveza alebo kubánskeho Fidela Castra. Policajti alebo vojaci so samopalom sú na každom rohu.
V hlavnom meste je na rozdiel od iných miest, ktoré som v Nikarague spoznala, zvláštne ticho. Za zatvorenými oknami auta mi potom Ginno rozpráva o svojej žene. „Stálo to cez 5...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.