Predseda Európskej rady Charles Michel zagratuloval vo štvrtok Bosne a Hercegovine k získaniu štatútu kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie. Ide podľa neho o "jasný signál tamojšiemu ľudu". Zároveň však v príspevku na Twitteri zdôraznil, že nová vláda tejto západobalkánskej krajiny musí splniť svoje záväzky ohľadom požadovaných reforiem, informuje agentúra DPA.
Udelenie štatútu kandidátskej krajiny, ktoré je prvým krokom na zložitej ceste k členstvu v eurobloku, podliehalo vykonaniu reforiem týkajúcich sa právneho štátu, demokracie a vyžadovalo si vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín Únie.
Bosna ho získala na summite Únie v Bruseli, a to v čase snáh eurobloku o rozšírenie na západnom Balkáne, kde súperí o vplyv s Ruskom a Čínou. Ochotu Európskej únie na rozširovanie pritom podnietila práve ruská invázia na Ukrajinu. Za posledného polroka totiž kandidátsky štatút dostala už tretia krajina - pred Bosnou ho udelili Ukrajine aj Moldavsku, píše agentúra AFP.
Štatút umožňuje prístup k finančnej podpore určenej na sociálne, právne a ekonomické reformy, ktorých cieľom je kandidátsku krajinu v tomto smere priblížiť k štandardom Únie.
Oficiálne prístupové rokovania, ktoré sú ďalším krokom na ceste k členstvu v Európskej únií, sa môžu začať až po splnení podmienok zameraných na vykonanie ďalších reforiem, podobne ako to platí aj pre iné kandidátske krajiny. Tých je okrem Bosny aktuálne sedem: Turecko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko, Albánsko, Moldavsko a Ukrajina, pripomína AFP.
Začatie prístupových rokovaní si potom opätovne vyžaduje súhlas všetkých členských krajín a môže trvať aj roky. Rokovania pritom môžu členské krajiny aj po ich začatí zablokovať.
Únia označila Bosnu za potenciálneho kandidáta na pričlenenie už v roku 2003. Táto západobalkánska krajina následne oficiálne požiadala o vstup do Únie v roku 2016 a ďalších šesť rokov čakala na udelenie štatútu kandidátskej krajiny. Bosna kandidátsky štatút získala v rovnaký deň, ako o vstup do Únie oficiálne požiadalo Kosovo.
V Bosne a Hercegovine je pre etnické spory Srbov, Chorvátov a Moslimov dlhodobo politicky nestabilná situácia, pričom vnútropolitickú situáciu komplikuje aj zasahovanie zo strany Ruska.