Brazílčania si dnes zvolia prezidenta na ďalšie štvorročné obdobie, rozhodujú sa medzi krajne pravicovým prezidentom Jairom Bolsonaro a ľavicovým lídrom Luizom Inaciom Lulou da Silva, ktorý na čele najväčšej, viac ako dvestomiliónovej latinskoamerickej krajiny stál v rokoch 2003 až 2010.

Podľa volebných prognóz má väčšie šance Lula, ktorý výrazne viedol v prieskumoch aj pred prvým kolom z 2. októbra. V ňom ale napokon vyhral s menším náskokom, ako sa očakávalo.

Sedemdesiatšesťročný Bolsonaro čelil počas svojej vlády širokej kritike, aj zo zahraničia, kvôli opatreniam, ktorými prispel k výrazne rýchlejšiemu ničeniu amazonského pralesa. Mnohí mu vyčítajú aj laxný prístup k šíreniu covidu-19, veľký počet vojakov vo vládnych funkciách či veľký nárast predaja zbraní, ktorý uľahčil rad dekrétov.

Z víťazstva sedemdesiatsedemročného Lulu majú obavy niektorí investori a podnikatelia chýbajúci konkrétny ekonomický plán, ktorý je podľa nich obzvlášť dôležitý v tomto kritickom čase. U Bolsonara, ktorý ale tiež nepredstavil príliš konkrétny ekonomický program, predpokladajú, že bude pokračovať v liberálnej ekonomickej politike.

Hrozby zaznievajúce z Bolsonarovho tábora, podľa ktorých Lula predstavuje extrémne ľavicové zlo, rad analytikov označuje za absurdné. Keď sa Lula stal prvý raz prezidentom v roku 2003, pokračovala jeho vláda v neoliberálnom kurze predchádzajúcej vlády a zároveň využívala príjmy z ekonomického boomu na financovanie sociálnych programov, ktorými dostala milióny Brazílčanov z biedy.