V minulotýždňovom rozhovore s českým vojenským expertom Lukášom Visingrom sa dozviete aj to, prečo má ruská armáda na Ukrajine také veľké problémy:

Varovanie západných rozviedok ešte pred vojnou, že Rusi majú pripravené zoznamy „zločincov“ a chystajú na okupovaných územiach tábory pre svojich odporcov, sme mnohí spochybňovali ako prehnané. Nakoniec sa takmer do bodky napĺňajú.

Filtrácia prebiehala v troch stanoch. Keď som vošiel do prvého, padol mi do oka úplne zbitý mladík. Neviem, kto to bol, ale možno nás tak len chceli vyľakať... Týmito slovami spomína na svoju skúsenosť s takzvaným filtračným táborom Dmitrij, ktorý 21. marca utiekol aj so ženou a dojčaťom z ostreľovaného Mariupolu. Procesom, ktorý musí absolvovať možno až státisíce obyvateľov ukrajinských území okupovaných Ruskom, prešiel bez problémov. To však len vďaka tomu, že vyšetrovateľom, ktorí okrem policajných úkonov tiež kladú politicky zamerané otázky typu „aký je váš pomer k Rusku“, odpovedal zmierlivo. Veľa iných z rôznych dôvodov neprešlo a zľahla sa po nich zem.

Pozdĺž Čierneho mora smerom na Balkán. Putinov plán je odvekým cieľom Ruska

„Vojak mi prikázal vyzliecť sa len do nohavíc, prezerali moje telo kvôli tetovaniu a stopám po použití zbraní,“ zveril sa Dmitrij rozhlasovej stanici Deusche Welle. „Pritom mi vzali telefón, kde skúmali moju korešpondenciu, kontakty a fotografie. Pýtali sa tiež, kde som býval a pracoval, či mám známych v pluku Azov a ako sa staviam k politike Ruska a Ukrajiny. Odpovedal som, že neutrálne. Tiež sa pýtali, prečo sme osem rokov bombardovali Doneck,“ spomína Dmitrij.

V druhom stane potom jeho telefón pripojili k jemu neznámemu zariadeniu, brali mu odtlačky prstov a fotografovali ho. Za zvlášť nepríjemný označil pobyt v treťom stane, kde musel napísať žiadosť podľa daného vzoru. „Tam som mal potvrdiť, že som oboznámený s nejakým článkom ústavy takzvanej Doneckej ľudovej republiky. Keď som sa opýtal na obsah daného článku, povedali mi len: ‚Píš, čo ti diktujú, a zbytočne sa na nič nepýtaj'.“

V duchu stalinskej tradície

V tejto fáze si Dmitrij musel opäť spomenúť na svojich známych, napísať, kde pracoval, a znova sa vyjadriť o svojich politických názoroch.

„Všetko prešlo v pokoji, pretože som zodpovedal podľa predstáv vyšetrovateľov. Počul som však krik a urážky na adresu tých, ktorí sa skúšali hádať v zmysle – prečo Rusko prišlo zničiť ich domy a životy? Myslel som si v tej chvíli to isté, ale dobre som chápal, že tu nie je vhodné miesto na obhajovanie takých myšlienok,“ vypovedal Dmitrij.

Existencia filtračných táborov je jedným z najviac znepokojujúcich aspektov situácie na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom. Okrem ďalších skutočností, ako sú vraždy civilistov, mučenie, znásilňovanie, rabovanie alebo organizované vyváženie potravín či ďalších komodít a snaha legalizovať na týchto miestach sebe naklonenú samosprávu s cieľom postupne ich anektovať. „Filtrácia“ a s ňou spojené vyvážanie civilistov do Ruska je však to, čo aktuálne najviac znepokojuje Ukrajinu aj demokratický svet.

Filtračné tábory majú v ruskom systéme už zabehnutú tradíciu. Tento spôsob sortovania obyvateľstva zaviedla počas druhej svetovej vojny tajná polícia NKVD, ktorá na tento účel zriadila tábory s rovnakým režimom, ako bol v gulazoch. Zdržiavali sa tu ľudia vracajúci sa z nemeckého zajatia alebo muži, ktorí zostali na území okupovanom nepriateľom.

Preverovaní tu trávili niekoľko mesiacov, museli pracovať, spali na väzenských pri...