Nemci na Silvestra vyronili za milovanou markou menej sĺz než očakával okolitý svet. Vítanie eura, ktoré DEM vystriedalo na Nový rok aj v ich peňaženkách, malo v Berlíne skôr pragmatický priebeh. V každom prípade bez prehnaných emócií. "Už po druhý raz si musím zvykať na nové peniaze, a to mám iba 23 rokov," komentovala zmenu nižšia brunetka. Uprostred jasajúceho davu na Ulici Unter den Linden sa Else Schönefeldová na pár minút oddelila od skupiny kamarátok i kamarátov. Ponáhľali sa totiž na gigantickú párty pri Brandenburskej bráne. "Keď sa v júli 1990 zaviedla západná marka u nás, v NDR, chodila som iba do tretej triedy základnej školy," spomína si Else. Jej rodiča v tom videli takmer zázrak, ale čoskoro vraj na východe mnohí vytriezveli: Kto prišiel o prácu, tvrdé marky si moc neužil. Niekdajšia školáčka po absolvovaní strednej hotelovej školy márne hľadala uplatnenie na východe zjednoteného Nemecka. Napokon sa zamestnala ako servírka v Bavorsku a niekedy na víkend či Vianoce cestuje domov do východného Berlína. Dnes v noci však má chuť najmä spievať, tancovať a baviť sa. A na debatu okolo peňazí nemá náladu. Predsa však zdvorilo dodáva: "Rada by som verila, že zmeny s eurom nebudú pre nás, obyčajných ľudí, už také radikálne ako vtedy." Na spoločnú európsku menu sa však teší 53-ročný stavebný inžinier Otmar Ballmann. "Euro určite bude rovnako stabilné ako bývala po roku 1948 stará dobrá marka. A spoločná mena ešte urýchli ekonomické zbližovanie v celej eurozóne," nechtiac hlasno vykrikuje elegantný vysoký muž. Musí kričať, aby prehlušil veľký hluk kapiel v štýle techno z okolitých pódií.
Pri Brandenburskej bráne začína count-down. ...vier, drei, zwei, eins -- hurá! Ktovie, koľkí z milióna účastníkov berlínskej megapárty v tom okamihu pomyslelo na zánik marky. Milenci, ktorí sa vášnivo objímajú, ale i ďalšie tisícky hostí veľkej pouličnej slávnosti, mali v tomto momente viditeľne iné starosti. Zbytočne rozvešali úrady oproti hotelu Adlon veľké transparenty: Wilkommen EURO, Welcome EURO! Ono totiž vítať hocičo, iba na povel zhora, sa už dávno nenosí.
Včerajšie skoré novoročné ráno zastihlo v centre mondénnej štvrti Zehlendorf na juhozápade mesta iba pár penzistov, ktorí nemohli spať. Ranné vtáčatá, mnohí s paličkou, cupkali do bánk, kde bolo možné z automatov získať prvé nové eurobankovky.
To, že prví klienti v historickej chvíli mali často trému, naznačuje epizóda z pobočky Commerzbank: Tri babičky tu "založili" rad na prvé bankovky eura namiesto pri bankomate v rohu miestnosti pri podobnom prístroji s nápisom Nachttresor (Nočný trezor). Po spŕške sťažností na adresu technikov sa omyl zmenil na kolektívnu veselosť. Rozpaky zažil aj vodič mestského autobusu na linke č. 211. Keď cestujúcemu vydával z desaťeurovej bankovky 8,80 eura v minciach z mechanického meniča, zdalo sa mu, že je to nejako veľa peňazí a radšej si lesknúci sa poklad dvakrát ručne prerátal.
Osemdesiatročná pani po chvíľke váhania poprosila pasažiera, či by jej nové mince neukázal: "Mám legitimáciu pre zdravotne postihnutých, a tak sa k nim dnes normálne nedostanem," povedala na ospravedlnenie. "Viete, je to počas môjho života už tretia nová mena a vždy to pre mňa znamenalo veľmi veľa. Teraz však už od tejto udalosti veľa nečakám. Ale, čo poviete, tie mince sú celkom pekné, že?"