Poľská požiadavka, aby Nemecko zaplatilo Poľsku vojnové reparácie, aj naďalej zaťažuje dvojstranné vzťahy medzi oboma susedmi. Podľa ankety, ktorú zorganizoval denník Rzcezpospolita, s nárokom súhlasí až 64 percent občanov. Ako je známe, súčasne sa náhrady škôd prostredníctvom súdnych žalôb proti poľskému štátu domáhajú aj nemeckí vyhnanci, ktorí museli opustiť terajšie poľské územie po 2. svetovej vojne. Táto problematika bude preto aj na programe rozhovorov premiéra Mareka Belku, ktoré dnes absolvuje v Berlíne. Jeho partnerom bude nemecký kancelár Gerhard Schröder.
Podľa spomínanej ankety sú medzi Poliakmi, čo s požiadavkou zaplatenia vojnových reparácií súhlasia, hlavne dve vekové kategórie osôb -- ľudia starší ako 60 rokov a ľudia veľmi mladí. Veľmi vysoké percento súhlasu badať aj vo vidieckych oblastiach. Zástancami reparácií sú spravidla prívrženci roľníckej strany, ako aj klerikálno-národných a konzervatívnych zoskupení. Ostatne, vedúci činitelia týchto strán a napríklad aj varšavský primátor Lech Kaczyński, sa s takýmito tézami na verejnosť obrátili už neraz. Donald Tusk, predseda Občianskej platformy, v tejto súvislosti hovorí: "Čas na premlčanie vojnových zločinov nevyprší nikdy."
Poľský parlament prijal príslušné uznesenie pred dvoma týždňami prakticky jednomyseľne. Za požiadavku zaplatenia reparácií Nemeckom hlasovali všetky politické strany, od ľavice až po pravicu. V Berlíne -- a čiastočnej aj v Poľsku -- sa táto požiadavka stretla s ostrou kritikou, keďže z hľadiska medzinárodného práva na reparáciu niet dôvodov. Varšavská vláda sa síce od uznesenia dištancovala, ale premiér Belka povedal, že pre poslancov má pochopenie. Na rozdiel od neho prezident Alexander Kwašniewski bol ráznejší: "Ak túto diskusiu nezastavíme, zjednotenú Európu teraz naozaj rozbijeme."
Uznesenie Sejmu i výsledky spomínanej ankety popredného varšavského denníka zreteľne odhaľujú citlivé miesta v duši veľkej časti Poliakov. Mnohí ľudia, najmä na západe krajiny, sa boja, že prídu o majetok, ak budú úspešní nemeckí vyhnanci s vlastnými nárokmi na odškodnenie.
Priamym podnetom na zhoršenie vzťahov boli požiadavky záujmového spoločenstva Preussische Treuhand (vo voľnom preklade Pruská poručenská správa), ktoré v súčasnosti organizuje podávanie individuálnych súdnych žalôb o náhradu škody medzi nemeckými vyhnancami. Všetky smerujú proti poľskému štátu. Poliaci na ne reagujú spravidla veľmi rozhorčene, s poukázaním na nesmierne škody, ktoré Poliakom spôsobili nemeckí okupanti počas druhej svetovej vojny. (hn/gaf)