Ak Nemecko po septembrových voľbách povedie sociálna demokracia (SPD), nebude krajina sledovať cieľ zvýšiť výdavky na obranu na dve percentá hrubého domáceho produktu. Zahraničným novinárom v Berlíne to dnes povedal predseda strany a jej kandidát na kancelára Martin Schulz. Spochybnil aj samotný záväzok členských krajín Severoatlantickej aliancie zvýšiť výdavky na obranu na dve percentá HDP do roku 2024.

"Nie som toho názoru, že sa v NATO dohodlo, že musíme dosiahnuť výdavky vo výške dvoch percent HDP na obranu. To by pre Nemecko znamenalo výrazné finančné zaťaženie. Ak to dobre interpretuje, tak sa povedalo, že by sa o to malo usilovať," uviedol Schulz k dohode členských krajín NATO zo summitu vo Walese v roku 2014.

V záveroch summitu stojí, že členské krajiny, ktoré zatiaľ cieľ nespĺňajú, budú v nasledujúcich desiatich rokoch smerovať ku dvojpercentným výdavkom na obranu. Západní politici záväzok väčšinou interpretujú tak, že členské štáty by mali do roku 2024 odvádzať dve percentá HDP na obranu. Výdavky v takej výške má zatiaľ len päť krajín NATO. Predovšetkým administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa nalieha, aby ciele dosiahli aj ostatné štáty.

Nemecko, ktoré sa bude podľa kancelárky Angely Merkelovej (CDU) snažiť záväzok splniť, teraz na obranu dáva asi 1,2 percenta HDP. Vlani to v absolútnej výške bolo 34,3 miliardy eur. Aby spolková republika dvojpercentný cieľ splnila, musela by každoročné výdavky na obranu zdvihnúť o viac ako 20 miliárd eur.

"Dvadsať miliárd eur alebo viac ďalších výdavkov na obranu v najbližších rokoch, to určite nie je cieľ, ktorý by mnou vedená vláda sledovala," nechal sa dnes počuť Schulz, podľa ktorého je skôr než zbrojenie potrebné odzbrojenie.