Adolf Hitler býval takmer celé dvadsiate roky v podnájme v mníchovskom dome, ktorý mal židovského majiteľa. Tomu bol podľa magazínu Spiegel budúci nacistický vodca a strojca vyvraždenia šiestich miliónov Židov pomerne sympatický.
Do domu na ulici Thierschstrasse 41 sa Hitler nasťahoval ako neznámy veterán prvej svetovej vojny v roku 1920 a s prestávkou, ktorú musel po neúspešnom pokuse o puč z roku 1923 stráviť vo väzení, tu žil až do roku 1929. O iba štyri roky neskôr stál na čele Nemecka.
Päťposchodový dom patril podľa historika Paula Hosera židovskému majiteľovi Hugovi Erlangerovi, ktorý na svojho podnájomníka spomínal v roku 1934 v rozhovore s Hitlerovi nakloneným životopiscom takto: "Musím priznať, že Hitler mi bol celkom sympatický. Stretával som ho často na schodoch alebo pri vchode - spravidla si pritom niečo zapisoval do svojho zošita na poznámky - a väčšinou so mnou veľmi priateľsky prehodil pár nezáväzných slov. Nikdy som nemal pocit, že by na mňa pozeral inak ako na ostatných ľudí."
Erlanger bol o osem rokov starší ako Hitler a rovnako ako on bol veteránom prvej svetovej vojny. Mníchovský dom, v ktorého prízemí mal svoj obchod, kúpil len niekoľko mesiacov po tom, čo sa do neho Hitler nasťahoval. Nacionálnesocialistický politik si tu do roku 1925 od Reichertovcov, jednej z podnájomnických rodín, prenajímal malú izbu a neskôr dve miestnosti, v ktorých často prijímal svojich politických súputníkov i dámske návštevy.
"Pretože som Žid, zaujímal som sa čo najmenej o aktivity môjho podnájomníka a nacionálnych socialistov," poznamenal k tomu neskôr Erlanger. O dom prišiel v roku 1934, kedy ho prevzalo mesto Mníchov. Dôvody nie sú úplne zrejmé, je ale možné, že sa malo utajiť, že Hitler býval u Žida.
V roku 1938 bol Erlanger načas zavretý do nacistického koncentračného tábora Dachau, neskôr musel nútene pracovať v Bavorsku. Pred smrťou počas holokaustu ho zachránilo manželstvo so ženou, ktorá nebola Židovka. Vďaka nemu sa vyhol deportácii do niektorého z vyhladzovacích táborov.