Čína a Spojené štáty americké ratifikovali dohodu o boji proti klimatickej zmene, ktorú sa podarilo uzavrieť vlani v decembri počas klimatickej konferencie v Paríži.
Pred dvojdňovým summitom skupiny G20, ktorý sa v nedeľu začne vo východočínskom meste Chang-čou, odovzdali prezidenti oboch svetových mocností Si Ťin-pching a Barack Obama generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi dokumenty o formálnom pristúpení k dohode.
Len krátko pred týmto aktom schválil prelomovú klimatickú dohodu Stály výbor Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (parlamentu). Obama na pripojenie sa k dohode nepotreboval súhlas Kongresu. Ten v minulosti chýbal k pripojeniu Spojených štátov k tzv. Kjótskemu protokolu, kvôli čomu nikdy nevstúpil do platnosti.
Dlhodobým cieľom parížskej klimatickej dohody, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol dohodnutý v decembri 1997, je udržanie rastu globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že signatárske krajiny sa budú usilovať o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.
Dohoda má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých štátov a postupný prechod na nové, modernejšie technológie. Je výsledkom parížskej Konferencie OSN o zmene klímy (COP21), na ktorej ju odsúhlasilo takmer 200 krajín sveta vrátane Slovenska.
Dohoda nadobudne účinnosť, ak ju jednotlivé štáty ratifikujú aj na národnej úrovni. Musí tak urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. Čína s USA pritom majú dovedna skoro 40-percentný podiel na svetových emisiách.
Portál Climate Analytics predpokladá, že dohoda vstúpi do platnosti pred koncom roku 2016. Prispieť k tomu môže aj Slovensko. Návrh na ratifikáciu klimatickej dohody slovenským parlamentom je momentálne v pripomienkovom konaní a onedlho by mal smerovať do vlády a odtiaľ na hlasovanie do národnej rady. K rýchlemu prijatiu Parížskej dohody vyzývajú parlament aj mimovládky združené v Platforme mimovládnych rozvojových organizácií.
