Potešiteľné je, že z radov bezpečnostných síl odišli všetky kriminálne živly. Obyvateľstvo registruje tieto zmeny s uspokojením. Ako ukázal najnovší prieskum verejnej mienky, viac ako polovica Palestínčanov je s novým politickým ovzduším spokojná. Niet teda divu, že popularita Mahmúda Abbása stále rastie. Zdá sa, že práve on má najväčšie šance na víťazstvo vo voľbách 9. januára.
Najväčšia a najmocnejšia frakcia Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) - Fatah - stojí za ním ako jeden muž. Jeho kandidatúru za palestínskeho prezidenta podporujú aj Brigády mučeníkov Al-Aksá. Proti nemu mal pôvodne nastúpiť populárny vodca palestínskeho povstania Marwán Barghúti, ktorý je v súčasnosti v izraelskom väzení - vo svetle nového vývoja sa však už hovorí o stiahnutí jeho kandidatúry.
Abbás sa presadzuje a dokazuje, že je dobrým taktikom. Aby nesklamal mladú generáciu voličov, ktorá "hrdinu intifády" bezhranične obdivuje, chce v budúcich mesiacoch - po prvýkrát po 16 rokoch - zorganizovať aj voľby v organizácii Fatah. Bargútí by sa mohol stať jej šéfom - a výhľadovo možno aj celej OOP.
Okrem toho Abbás rokuje aj s militantnými organizáciami Hamas a Islamský džihád. Zrejme úspešne, pretože obe zložky sa predbežne zriekli násilia proti Izraelu. Na rozdiel od Arafatových čias totiž Hamás teraz už sotva môže čakať odobrenie atentátov "z najvyššieho miesta". Niektoré okolnosti dokonca naznačujú, že Hamás má záujem aj o prevzatie politickej zodpovednosti. Mieni totiž kandidovať v lokálnych i parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia v prvom polroku budúceho roka.
Bez akýchkoľvek pochybností - poarafatovská éra sa úspešne začala. Na novú konšteláciu sa musí pripraviť i izraelské vedenie, pretože nové palestínske vedenie západní politici akceptujú ako partnera v mierových rozhovoroch. Premiér Ariel Šaron už nemôže ničím maskovať odmietanie dialógu.
Blízkovýchodné kvarteto - Európska únia, Rusko, OSN a USA - nadchádzajúce prezidentské voľby považuje za šancu na vytvorenie nových, stabilných pomerov. A spravodlivé voľby sú aj v izraelskom záujme - od demokraticky zvoleného palestínskeho vedenia môže totiž Tel Aviv očakávať len pozitíva. Ostatne, Abbás ešte za života Arafata hodnotil povstanie ako chybu, s tým, že okrem utrpenia palestínskemu ľudu nič neprinieslo.
Šaron už urobil prvé gestá. Oznámil, že Palestínčania z východného Jeruzalema sa môžu zúčastniť na prezidentských voľbách a že odchod Izraela z pásma Gazy odsúhlasí s palestínskymi orgánmi, čo doteraz odmietal.
To však nestačí. Z Washingtonu, Bruselu i Londýna prichádzajú výzvy, aby sa Izrael zriekol cieleného zabíjania údajných teroristov a aby na celom palestínskom území umožnil slobodné voľby. Má tiež uvoľniť tlak izraelskej armády na palestínske mestá.
Netreba však veľa, aby sa tento pozitívny vývoj znovu zabrzdil. Stačil by jeden protiizraelský atentát či zabitie údajného teroristu zo strany Izraela - alebo aj atentát na Abbása - a pokus o mierový proces by sa opäť ocitol na nule. (hn/gaf)