V sídle OSN ani v okolitých rezidenciách človek zjavne nikdy nie je sám. Najnovšia aféra okolo odpočúvania generálneho tajomníka OSN Annana len potvrdila to, čo už každý vie i bez toho: nepriateľ počúva - ani "priateľ" však nie je výnimkou. "Urazilo by nás, keby o nás nikto nemal záujem," hovorí položartom-polovážne jeden z európskych diplomatov; "od konca studenej vojny je tu špiónom každý". Tých, čo sa tieto pomery týkajú, si už na ne zvykli a o praktikách tajných služieb hovoria so šibeničným humorom - aspoň majú dôvod ponoriť sa do víru newyorského života.
"Už v prvý deň pôsobenia vo funkcii mi povedali: pozor, sú tu namontované ploštice", uviedol pre rozhlasovú stanicu BBC bývalý generálny tajomník OSN Butrus Butrus Ghálí. Už spomínaný Butler sa domnieva, že jeho hovory odpočúvali hneď štyri veľmoci - USA, Rusko, Veľká Británia i Francúzsko. Lepšie sa neviedlo ani jeho nástupcovi Hansovi Blixovi. Podľa austrálskej stanice ABC tohto diplomata počas irackej krízy mali na muške Briti i Američania.
Skutočnosť, že informácie o týchto nečestných praktikách teraz prenikli na verejnosť, je však svetovej organizácii skôr nepríjemná. I samotný generálny tajomník sa tvárou v tvár údajnému odpočúvaniu špiónmi Jej Veličenstva zachoval ako pravý diplomat. Nebol rozhorčený, len "sklamaný". Aj keď je odpočúvanie nelegálne, Annan chce, aby sa na celú záležitosť čo najskôr zabudlo. Právnou cestou sa brániť nebude. Britský veľvyslanec v OSN Emyr Jones Parry však nemôže dúfať, že najbližší stisk ruky s Annanom bude priateľský. Ruský veľvyslanec v OSN Sergej Lavrov humor nestráca ani v tejto chvíli: "Záležitosť ukazuje, že britská tajná služba pracuje veľmi profesionálne, minimálne čo sa týka technickej stránky."
Nemožno sa však domnievať, že britskí agenti používajú štýl a la James Bond - i miniatúrne mikrofóny v slúchadle telefónu či mobilného prístroja sú už minulosťou. Dnes agenti využívajú napríklad laserové lúče merajúce vibráciu okenných skiel, za ktorými v pravdepodobne bezpečnom prostredí úradujú diplomati. Zostáva teda už len metóda nemeckého ministra zahraničných vecí Joschku Fischera - hor sa do najbližšej krčmy. Ale aj tak treba dávať pozor, či pri vedľajšom stole nesedí niekto v podozrivom plášti a s dáždnikom. (hn/gaf)