Predseda Sudetonemeckého krajanského spolku (SL) Bernd Posselt je viceprezidentom výboru pre základné slobody a vnútorné záležitosti Európskeho parlamentu. Od roku 1998 je členom koordinačnej rady fóra pre nemecko-český dialóg.
Existuje "os zla Mníchov -- Viedeň -- Budapešť", ktorá chce zmeniť povojnová usporiadanie v Európe, ako to povedal na vrcholnom česko-nemeckom fóre v Berlíne v mene českej ODS Miloslav Bednář?
-- Po prvé, i keď sú v poslednom čase u nás dosť rozšírené "teórie sprisahania", neznamená to, že takéto tvrdenia môžu automaticky dostať punc pravdivosti. Takéto sprisahanie neexistuje. Po druhé, zastarané myslenie v kategórii "os" patrí do devätnásteho storočia, nanajvýš ešte do medzivojnového obdobia. Dnes teda spomínaná os neexistuje. Ak je tu akási súvislosť medzi problémami, o ktoré ide, hľadal by som ich skôr vo vecnej rovine. Ale odvodzovať z toho hneď "svetové sprisahanie" považujem za absurdné.
Nie je však faktom, že Bavorsko, Rakúsko a Maďarsko nachádzajú často spoločnú reč, predovšetkým pokiaľ ide o Benešove dekréty?
-- To však nemá pôvod v týchto stranách. Základom sú samotné Benešove dekréty. Podľa nich sú rovnako ako zradcovia odsudzovaní všetci sudetskí Nemci či Rakúšania, i Maďari na južnom Slovensku. Takže na to neprišli spomínané tri krajiny, ale kedysi autori uvedených dekrétov.
Nepopierate však, že máte kontakty s maďarskými organizáciami vysťahovalcov zo Slovenska?
-- Ako európsky poslanec mám, prirodzene, kontakty so všetkými možnými európskymi organizáciami. Ako landsmanšaft sa tu však držíme zámerne bokom. Hovoríme, že naša téma sa musí preberať v dialógu s Čechmi. A dospieť k nejakému záveru môžeme iba vtedy, keď si získame ich sympatie a keď u partnerov vyvoláme ochotu takýto dialóg viesť. Zámerne som sa teda držal bokom napríklad pri spore okolo postavenia Maďarov na Slovensku, hoci je to téma zaujímavá. Z toho istého dôvodu sme sa nezapájali ani do debaty okolo jadrovej elektrárne Temelín, ktorá veľmi zaujímala našich rakúskych partnerov. Ak niekto zmiešal dokopy Temelín a sudetonemeckú otázku, bol to český premiér Miloš Zeman. Dlhé roky som sa snažil tieto záležitosti neúprosne oddeľovať a vyhnúť sa tak ďalšiemu zaťažovaniu nášho vzťahu. K hľadaniu východiska neprispejú ani reči o akýchsi "osiach", pretože prinášajú iba strach. A nič sa tým nevyrieši.
Slovensko býva často predkladané Česku ako príklad v tom, že sa už pred desiatimi rokmi dokázalo ospravedlniť karpatským Nemcom za nútený odchod. Sú vzťahy Slovákov voči nim dnes naozaj o toľko lepšie?
-- Je to skutočne tak a naše kontakty s karpatskými Nemcami sú veľmi dobré. Vyhnaní karpatskí Nemci sa schádzajú dnes na Slovensku a vždy sú pri tom i oficiálni zástupcovia Slovenska. Som si istý, že keby išlo len o karpatských Nemcov, ktorých je málo, Slovensko by proti zrušeniu Benešových dekrétov nebolo. Vo vzťahu k Maďarom však uvažuje Bratislava inak, pretože sa to týkalo či týka oveľa väčšieho počtu ľudí.
Ste nielen hovorcom landsmanšaftu, ale zároveň i poslancom Európskeho parlamentu. Ako hodnotíte návrh predsedu Poslaneckej snemovne a šéfa ODS Václava Klausa, aby si Česká republika presadila do zmluvy o vstupe do EÚ nezrušiteľnosť Benešových dekrétov?
-- Požiadavka pána Klausa na európskej pôde vyvolala odmietavú reakciu. Návrh by znamenal odporúčanie, aby sa do európskeho právneho poriadku doplnila metóda genocídy. Na druhej strane bol tento podnet i veľmi kontraproduktívny z hľadiska českých záujmov voči EÚ. Do rokovania s Bruselom o vstupe ČR by sa tak "zadnými vrátkami" dostala téma, ktorej sa napríklad komisár Günter Verheugen snažil zo všetkých síl pri vstupných rozhovoroch vyhnúť. Keby sa Klausov návrh bral vážne, stala by sa otázka Benešových dekrétov ich predmetom.
Upozorňujete na to, že Klausova požiadavka mohla byť prekážkou vstupu Prahy do únie. Vy azda vstup Českej republiky do Európskej únie podporujete?
-- Rozhodne. Český národ býval kedysi akoby srdcom Európy. A želal by som si, aby sa ČR i ďalšie kandidátske krajiny opäť stali európskym srdcom. Myslím, že by bolo i v záujme Európskej únie, aby opäť našla akýsi svoj stred. Logicky by to mohlo byť Česko, pretože Čechy ním už raz boli. Mrzelo by ma, keby sa do EÚ nedostalo Estónsko, lebo do únie tiež patrí. EÚ si však možno predstaviť bez Nórska. Ibaže Európska únia bez Českej republiky by v mojich predstavách nebola tou pravou Európskou úniou -- chýbalo by jej srdce Európy. Preto sa za váš vstup tak vehementne zasadzujem a vaše členstvo je tiež v záujme Nemecka.
Keďže ste tak vehementne za prijatie Česka do EÚ, znamená to, že vaše krajanské združenie pre to nekladie podmienky?
-- Integrácia je založená na istých pravidlách a tie sú predmetom rokovaní. Jedným z takýchto pravidiel je zásada neprípustnosti diskriminácie. Považoval by som za dôležité, aby sa zistilo, či sa v Českej republike diskriminačné postupy uplatňujú alebo nie. Teda aj Benešove dekréty, menovite tie, ktoré sa vzťahujú na sudetských Nemcov či Maďarov -- rovnako i zákon o amnestii (amnestujúci aj zločiny v čase protiprávneho odsunu v roku 1945 pozn. HN) -- majú ešte dnes diskriminačné účinky. Alebo to tak nie je. Myslím, že by malo byť i v záujme ČR, aby jej legislatíva neobsahovala nič, čo má diskriminačný účinok. Ak sa zistí, že nejaký český zákon má diskriminačný charakter, mal by sa zmeniť či odstrániť.
Máte ako bavorský politik veľmi blízko k Edmundovi Stoiberovi, protikandidátovi kancelára Gerharda Schrödera? Čo zmení prípadné víťazstvo Stoibera na nemeckom postoji voči rozšíreniu Európskej únie a v politike voči Českej republike?
-- Proces rozširovania EÚ sa tým pohne dopredu. Stoiber je jeho zástancom. Ďalej sa bude viac zasadzovať o záujmy krajín strednej a východnej Európy, ako nedávno naznačil v Budapešti. Je proti tomu, aby sa Európania rozdeľovali na Európanov prvej a druhej triedy. Určite predloží i sudetonemeckú otázku. A to v tom zmysle, že sa zasadí o dialóg. Nielen medzi Českom a Nemeckom, ale aj medzi Českom a sudetskými Nemcami.