Obe strany sa na prímerí dohodli 5. apríla, avšak odvtedy prakticky denne hlásia prípady jeho porušovania nepriateľom.

Šéf ruskej diplomacie dnes v Jerevane zdôraznil, že "teraz je dôležité dôsledne dodržiavať dohody o prímerí a nedopustiť ďalšie prípady porušovania zmlúv z rokov 1994 a 1995, v ktorých je zakotvený a potvrdený režim okamžitého zastavenia paľby".

Podľa Lavrova je nutné pokračovať v rokovaniach "po linke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe" (OBSE) a nie je nutné "hľadať paralelné kanály a vytvárať mechanizmy, ktoré nemajú dôveru všetkých strán" sporu.

Podľa agentúry RIA Novosti Lavrov ubezpečil, že Rusko je pripravené urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby bolo dosiahnuté politické urovnanie konfliktu a zabránilo sa násilnostiam a incidentom.

Lavrovov arménsky rezortný kolega Eduard Nalbandjan uviedol, že mierové rokovania sú v dôsledku ozbrojených zrážok vykoľajené, ale treba sa k nim vrátiť.

Ruský minister vo svojom vyhlásení na spoločnej tlačovej konferencii v Jerevane odsúdil blízkeho spojenca Azerbajdžanu - Turecko - za jeho rétoriku, ktorá podľa neho nepomáha urovnaniu krízy, ale je, naopak, výzvou k vojne.

Lavrov uviedol, že vyhlásenia tureckých predstaviteľov sú "absolútne neprijateľné, a to z jedného prostého dôvodu - boli to výzvy nie na mier, ale na vojnu, boli to výzvy na riešenie konfliktu vojenskou silou". Lavrov upozornil, že tento prístup Ankary je v rozpore s pozíciou minskej skupiny OBSE i s pozíciou svetového spoločenstva.

Náhorný Karabach, časť Azerbajdžanu, je pod kontrolou etnických Arménov a arménskej armády od vojenského konfliktu, ktorý sa skončil v roku 1994 bez podpísania mierovej zmluvy a doriešenia štatútu tohto regiónu.

Boje o Náhorný Karabach, ktoré sa obnovili 2. apríla a sú najintenzívnejšie od roku 1994, vyvolali veľké znepokojenie na Kaukaze a v priľahlej oblasti.