Väčšinou počúvame náreky, že svet starne a mladí už čoskoro nedokážu "uživiť" rastúce armády dôchodcov. Áno, tieto obavy platia hlavne pre bohaté krajiny. Demografi však začali upozorňovať, že modrá planéta má možno zásadnejší problém - priveľa je naopak mladých. To je zase záležitosť najmä rozvojových krajín, píše iDNES.cz.
Ešte nikdy v zaznamenanej histórii sveta sa také percento starých ľudí nekoncentrovalo v bohatých krajinách a toľko mladých v tých rozvojových (čiže zďaleka nie tak bohatých) štátoch. Tento zjavný nepomer môže podľa odborníkov časom spôsobiť poriadnu melu. Ak sa pozrieme na utečeneckú krízu, ktorej teraz čelí Európa, nie je vylúčené, že už to začalo. Ide o toto: Nárast počtu mladých začína vytvárať väčší tlak na ekonomiky ich krajín, prináša hrozbu politických nepokojov a nasadzuje ostrohy masovej migrácii "za lepším". Podľa Populačného fondu OSN tvoria teraz mladí vo veku od desať do dvadsaťštyri rokov celú štvrtinu ľudstva. Drvivá väčšina z nich žije v takzvanom treťom svete.
Milión plnoletých každý mesiac
Asi nikde inde nie je tlak mládeže tak cítiť ako v Indii, druhej najľudnatejšej krajine sveta. Každý mesiac tam dovŕši vek osemnásť rokov, teda plnoletosť, zhruba milión ľudí.
Ak neštudujú, začnú hľadať prácu a získajú možnosť voliť, teda ovplyvňovať podobu spoločnosti. Počet Indov vo veku medzi pätnástimi tridsiatimi štyrmi rokmi dosahuje podľa tamojších štatistík zhruba 420 miliónov. Väčšina z nich sa neuspokojí s nízkou životnou úrovňou svojich rodičov, chcú logicky viac.
Ak nenájdu slušnú prácu doma, milióny z nich sa pohrnú do miest a tiež do vzdialených krajín, kde ich však miestni čoraz menej radi vidia. Ešte viac než pre Indov to platí pre príslušníkov iných rozvojových národov, ktorí doma nevidia perspektívu slušného života. "Ekonomika na to musí byť pripravená," uviedol pre denník The New York Times Charles J. Kenny, ekonóm washingtonského Centra pre globálny rozvoj. Inak podľa neho nastanú ťažkosti - na zmarené túžby sa totiž ťažko zabúda.
Názorným príkladom toho, čo by sa mohlo diať, sú kastové protesty (zatiaľ v relatívne malom rozsahu), ktoré v nedávnych týždňoch ochromili indický sever. Zomrelo pri nich vyše tridsať ľudí, ktorí žiadali, aby pre nich boli rezervované kvóty na vládnych úradoch. A to je len časť Indie. V celej krajine je potreba každoročne vytvoriť 12 až 17 miliónov pracovných miest.
Ale nejde len o Indiu. Podobne zle sú na tom mladí v mnohých štátoch. Dvaja z piatich podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce buď nemajú prácu vôbec, alebo sa iných dôvodov nevedia vymaniť z chudoby.
Najlepší indikátor budúcich nepokojov
Zaráža aj veľká nezamestnanosť mladých vo vyspelých krajinách. V južnej Európe predstavuje okolo dvadsaťpäť percent a nie je to len kvôli stagnujúcim ekonomikám, ale často preto, že mladí nemajú patričnú kvalifikáciu.
Čiastočne to vysvetľuje protiimigrantské nálady, ktoré sa teraz šíria kontinentom. V Spojených štátoch podľa tamojších štatistík sedemnásť percent mladých medzi šestnástimi a dvadsiatimi deviatimi rokmi ani neštuduje ani nefunguje. Tieto čísla podľa demografov neveštia nič dobré.
Paradoxné je, že tento globálny portrét v mnohých ohľadoch odráža fakt, že veľa vecí robí ľudstvo dobre: znížila sa detská úmrtnosť, ľudia sa dožívajú vyššieho veku, rodí sa viac detí a viac ich navštevuje školy. Na čo je to však dobré, keď sa potom veľa mladých, ktorí sotva dosiahnu vek dospelosti, cítia zradení. Nemajú do čoho pichnúť, nikto ich nepotrebuje.
"Nárast nezamestnanosti mladých je lepším indikátorom budúcich nepokojov ako čokoľvek iné," varoval Raymond Torres z Medzinárodnej organizácie práce.