Rusko neplánuje opakovať anexiu cudzieho územia ako v prípade Krymu. V poľskom rádiu týmito slovami upokojoval Poľsko aj pobaltské štáty ruský veľvyslanec vo Varšave Sergej Andrejev. Zabratie ukrajinského polostrova vlani v marci vraj predstavovalo "výnimočnú situáciu".

Podľa Andrejeva bolo postavenie a historický vývoj Krymu natoľko ojedinelé, že nie je možné vyvodzovať z jeho pripojenia k Rusku závery, ktoré by naznačovali ohrozenie iných krajín a regiónov. Poľskí politici sa podľa neho hlboko mýli, keď hovoria, že Rusko predstavuje pre Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litvu hrozbu. "Základnou otázkou je, prečo by chcelo Rusko tieto krajiny ohrozovať," uviedol Andrejev.

Čítajte aj: Zrušené banky, telefóny aj platobné karty. Z Krymu je po roku "ostrov" v izolácii

Veľvyslanec v rozhovore odmietol aj to, že by sa Rusko usilovalo o rozšírenie sféry vplyvu smerom na západ. 

Niektorí poľskí politici na čele s prezidentom Bronislawom Komorowským a ministrom obrany Tomaszom Siemoniakom vnímajú správanie Moskvy v priebehu ukrajinskej krízy ako bezpečnostnú hrozbu.

Varšava v minulých mesiacoch oznámila, že má v pláne rozsiahlu modernizáciu ozbrojených síl. Vo štvrtok uviedla, že požiadala Spojené štáty, o kúpu strely s plochou dráhou letu Tomahawk pre svoje nové ponorky.

Vlani vo februári obsadili parlament na Kryme a budovu miestnej vlády neoznačení vojaci. Ruský parlament následne 1. marca schválil zámer prezidenta Vladimira Putina nasadiť na Kryme vojakov kvôli údajnej potrebe chrániť životy Rusov na polostrove.

V referende o pripojení Krymu k Ruskej federácii, ktoré sa uskutočnilo 16. marca, sa 96,8 percenta hlasujúcich vyslovilo pre spojenie s Ruskom. Za ďalších päť dní Putin podpisom zavŕšil ústavné procedúru pripojenia polostrova k Rusku.