Napätie medzi malými krajinami, ktoré preferujú silnú Európsku komisiu a väčšími krajinami, ktoré chcú spoločné rozhodovanie na vládnej úrovni, pritom do poslednej chvíle ohrozovalo dosiahnutie dohody. Šestnásť menších krajín s podporou väčšieho Poľska si len niekoľko hodín pre plánovaným ukončením zasadania konventu snažilo vybojovať posledné ústupky. Napokon však zvíťazil pocit zodpovednosti a konvent bol korunovaný úspechom, ktorý delegáti zapili šampanským.
"Je to jeden z najdôležitejších dokumentov (návrh európskej ústavnej zmluvy) od Rímskej zmluvy z roku 1957," povedal zástupca Európskeho parlamentu v prezídiu konventu Inigo Mendez de Vigo. Predstaviteľ britskej vlády Peter Hain privítal výsledok konventu, ktorý "je základom pre modernú, demokratickejšiu Európu." Podľa nemeckého ministra zahraničných vecí Joschku Fischera je konvent dôkazom, že "rozšírená únia bude fungovať." "Vstupujeme do nového politického veku, efektívnejšieho, demokratickejšieho, čím Európa získa plnohodnotné postavenie na svetovej scéne," pochvaľoval si francúzsky minister zahraničných vecí Diminique de Villepin.
Henning Christophersen, zástupca predsedajúcej krajiny v únii Grécka označil text za férový kompromis vzhľadom na to, že išlo o unikátny experiment. Nová únia bude podľa neho lepšia ako stará.
Vplyvný poslanec Európskeho parlamentu Elmar Brok vystúpil s triezvejším názorom. "Boj bol férový, ale ešte sa nekončí," povedal pred 105-členným fórom. Návrh ústavy totiž stále nie je kompletný. Otvorenou zostala ešte diskusia o tretej časti venovanej politikám únie. Tou sa bude konvent zaoberať na svojich dvoch júlových zasadaniach. Boj o ústavu pritom bude pokračovať v októbri, avšak už na medzivládnej úrovni.
To vo svojom vystúpení pripomenula španielska ministerka zahraničných vecí Ana Palaciová. "Španielska vláda má základnú výhradu týkajúcu sa návrhu ústavy. Španielsko je proti akýmkoľvek zmenám pokiaľ ide o váhu hlasov," povedala. Pripustila však, že konvent je úspechom, pretože naplnil to, čo sa od neho očakávalo. "Konvent je právnou revolúciou. Predstavuje koniec diplomacie 19. storočia," vyhlásila.
Kritický bol aj zástupca Európskej komisie v konvente Michel Barnier. Práve komisia totiž vychádza z návrhu ústavnej zmluvy oslabená, boj o zlepšenie si pozície však evidentne nevzdá. "Konvent je takmer v cieli," dodal. Varoval, že ešte sa musí dôležitá práca odviesť na ostatných častiach. Zdôraznil, že "inštitucionálna rovnováha a úloha inštitúcií zostáva stále neuspokojivá". Sľúbil, že komisia mieni v snahe zlepšenia pozície komisií pokračovať na medzivládnej konferencii.
Jens Peter Bonde, šéf parlamentnej frakcie Európa rôznorodá a demokratická sa domnieva, že "porazenými" budú obyvatelia Európy. Tí totiž podľa jeho slov nebudú mať žiadnu možnosť zmeniť európsku legislatívu a bude im vládnuť inštitúcia, ktorú si nezvolili, ani jej nebudú môcť vziať moc.
Napokon teda utíchla kritika na adresu prezídia konventu a jeho šéfa Valéryho Giscarda d´Estainga. Možno však ide len o ticho pred búrkou, ktorá európsku dvadsaťpäťku ešte len čaká. Až medzivládna konferencia dá totiž ústave finálnu podobu.
Giscard je však optimistom. Ako povedal na záverečnej tlačovej konferencii, európskym lídrom na summite v Solúne odporučí, aby sa do textu zasahovalo čo najmenej. "Dám Európskej rade len jedno odporúčanie: Čím bližšie budete k tomuto návrhu, ktorý sa v konvente podarilo vyrokovať, tým ľahšia bude vaša práca." Autokratický šéf konventu si dokonca myslí, že tento dokument pretrvá v únii 50 rokov.
Z finálneho návrhu ústavnej zmluvy, na ktorom sa v piatok dohodol Konvent o budúcnosti Európy:
- únia nebude mať prezidenta, ale predsedu Európskej rady, ktorý bude riadiť jej zasadnutia počas päťročného funkčného obdobia- Európska rada nebude inštitúciou, ktorá by mohla prijímať legislatívne akty
- Európska komisia bude obsadzovaná na základe rovnosti štátov na rotačnom princípe
- rozšíria sa oblasti, v ktorých sa bude hlasovať kvalifikovanou väčšinou
- únia bude mať spoločnú obrannú politiku
- vytvorí sa post ministra zahraničných vecí Európskej únie
- dvojnásobne sa posilnia právomoci Európskeho parlamentu
- oslabí sa moc Európskej komisie, každá krajina bude mať svojho komisára do roku 2009, potom bude mať právo hlasovať len 15 z 25 komisárov
- do preambuly sa namiesto odvolávky na Boha dostala zmienka o "kultúrnom, náboženskom a humanistickom dedičstve Európy."