Je to zrejme najzásadnejší vzkaz z tlačovej konferencie zvrhnutého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý vyhlásil, že je naďalej legitímne hlavou Ukrajiny a že sa „onedlho vráti na Ukrajinu“. Možné to samozrejme je , ale inak ako s podporou Rusov to nepôjde. Otázkou tiež zostáva, ako táto „pomoc“ bude vyzerať.
Kým pozornosť celého sveta sa sústreďuje na Krym, na juhovýchode Ukrajiny je dlhodobo sústredených podľa ukrajinského ministra obrany 160-tisíc ruských vojakov, ktorí teraz čakajú na rozkaz k invázii. Ten už má po bianco šeku od ruských poslancov v rukách len ruský prezident Vladimir Putin.
Prečítajte si aj: Krym schválil deklaráciu o nezávislosti. Janukovyč vyhlásil, že sa vráti
Zvrhnutý prezident Viktor Janukovyč je dôležitou kartou v Putinovej hre, ktorej cieľom nie je Krym, ale ďaleko väčšie sústo.
"Myslím si, že hlavným cieľom je zvrátiť politický vývoj na Ukrajine, zvrátiť výsledky ukrajinskej revolúcie . To je cieľ,“ uvádza odborník na Rusko a Ukrajinu Alexander Duleba, riaditeľ slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Návrat do 21. februára
Ruským najzásadnejším argumentom v mocenskej hre o Ukrajinu je dohoda z 21. februára tohto roka, ktorá obmedzovala právomoci prezidenta Janukovyča, zaisťovala vznik novej vlády a ustanovila predčasné prezidentské voľby na konci roka. Nebola však podkladom pre Janukovyčovo zvrhnutie.
Rusko sa snaží dotlačiť Západ k obnoveniu tejto dohody. Problémom však je , že Janukovyčova pozícia sa medzitým na Ukrajine úplne zrútila. Predstava, že by sa mohol stať cestou nejakého diplomatického kompromisu opäť hlavou Ukrajiny, je len ťažko predstaviteľná, ak nie nemožná.
Janukovyčovi, ktorý je v ruskom exile a musí tak robiť, čo mu v Moskve povedia, to však nebránilo, aby vyhlásil: „Na Ukrajinu sa vrátim, akonáhle to umožnia okolnosti, a nebude to trvať dlho". Aj Rusko sa o zabezpečenie návratu Janukovyča, teraz už v podobe ruského vazala, bude snažiť a bude to používať ako zásadný argument pri medzinárodných rokovaniach o Ukrajine.
Prezident Východoukrajinského protektorátu
Druhá možnosť , ako by sa Janukovyč mohol vrátiť , spočíva v nekončiacich snahách destabilizovať východnú a južnú Ukrajinu a vytvoriť tam situáciu podobnú Krymu, vrátane nejakej formy ruskej vojenskej podpory tamojším separatistom.
Lenže tu to už nepôjde tak ľahko ako na Kryme, kde na samotnej ruskej základni Čiernomorskej flotily malo Rusko legálne pätnásť až dvadsaťtisíc vojakov a námorníkov. Spôsoby sa však určite nájdu, pretože hranica s Ukrajinou je strážená nie príliš kvalitne. V hre je stále aj „obmedzená intervencia“ Ruska, na ktorú je pripravených 160-tisíc vojakov ruských jednotiek, ktoré sú podľa ukrajinského ministra obrany Ihor Tenjucha sústredené pri hraniciach s Ukrajinou.
Ukrajincov, ktorí sú schopní sa im postaviť, je zúfalo málo. „Početnosť našich pozemných síl, ktoré sú v bojovej pohotovosti, je malá,“ priznáva Tenjuch a hovorí o šiestich tisícoch ukrajinských vojakoch, ktoré sú pripravené z asi štyridsaťtisícovej profesionálnej časti armády Ukrajiny k okamžitému bojovému nasadeniu.
Budapešť 1956
Tretím variantom, ktorý by však bol jednoznačne najťažší, je pokus o obsadenie celej Ukrajiny. Zatiaľ čo na východe a juhu by veľká časť tamojšieho prevažne ruskojazyčného obyvateľstva ruské jednotky buď vítala, alebo by sa aspoň nepokúšala o aktívny odpor, v Kyjeve a na západnej Ukrajine by išli do zbrane tisíce dobrovoľníkov. Ukrajina by tak nepripomínala Rakúsko 1938, ani Československo 1968, ale Budapešť 1956.
Ak by Západ zostal pri diplomatických hrozbách, potom zrejme aj s podobným výsledkom. Vo všetkých troch prípadoch je však otázkou, či by Rusi nechali Janukovyča aspoň čiastočne regulárne vládnuť, alebo by ho použili len ako zámienku či prechodnú figúru. Jeho návrat k plnej moci nad Ukrajinou je preto skôr fikciou. Fikciou, ktorej verí už len sám Janukovyč .
zdroj: idnes.cz