Od augusta 1945, kedy Američania predviedli svetu ničivú silu atómovej bomby, už vojenská stratégia v globálnom meradle nikdy nemohla byť rovnaká. A v okamihu, kedy aj Sovieti o štyri roky neskôr vykonali svoj prvý úspešný atómový experiment, sa svet ponoril do studenej vojny. Do zdĺhavého konfliktu, ktorý trval až do roku 1990 a svojím spôsobom vlastne nikdy neskončil. Jeho hrôza nespočíva v počte mŕtvych vojakov v zákopoch alebo civilných obetí. Studená vojna je hrozivá svoju nezvratnosťou.

Amerika aj Sovietsky zväz pozorne sledovali, či si kroky protivníka nežiadajú drvivý atómový protiútok. Zbrojenie eskalovalo. Pribudli jadrové ponorky schopné vypustiť strely s nukleárnou hlavicou z oceánu, zamaskované bombardéry a aj medzikontinentálne strely.

Obe veľmoci rozohrali partiu, ktorá nemala žiadne realistické víťazné ťahy. To zvyšovalo nároky na rýchlu odozvu. Aby koncepcia "vzájomného zaručeného zničenia" fungovala, museli byť obe strany pripravené kedykoľvek do niekoľkých minút spustiť atómový protiútok v reakcii na "prvý úder". Neustále napätie malo za následok celý rad incidentov, ktoré vyplávajú na povrch až po desiatkach rokov (PDF). Pri čítaní dokumentov o "tesných incidentoch" človeku tuhne krv v žilách. Vyplýva z nich totiž, že nukleárna vojne bola oveľa bližšie, než sa všeobecne predpokladá.

Pozrite si podrobnosti v obsahovej galérii (na navigáciu v galérii použite šípku doprava a doľava na klávesnici alebo šípky pod obrázkami):

Zdroj: iDnes.cz, Hlavná foto: flickr.com, Ilustračné foto v galérii: flickr.com