Podľa spravodajského serveru Cenzor sa mesto, v ktorom ešte pred pár mesiacmi žilo 426-tisíc ľudí, nachádza v stave humanitárnej a ekologickej katastrofy. Mesto už opustilo 250-tisíc ľudí.
Nejazdí tu verejná doprava, nefunguje internetové ani telefonické spojenie s okolím. Mimo prevádzky sú pochopiteľne tiež komunálne služby, a hromadia sa odpadky, ktoré pod náporom vysokých letných teplôt šíria v uliciach neznesiteľný zápach. Úrady varujú, že v týchto podmienkach je len otázkou času, než sa začnú šíriť choroby.
Miestni vidia najväčší problém vo výpadku dodávok elektrickej energie. Podľa technikov závisí oprava poničenej rozvodnej siete na doprave náhradných dielov. To však znemožňujú pokračujúce boje na východe Ukrajiny.
"Ľudia sa stali rukojemníkmi vojny. Sú nútení žiť v podmienkach ozbrojenej konfrontácie, bez spojenia so svetom. Z obchodov, ktoré ešte fungujú, miznú každým dňom zvyšky zásob. Zvlášť citeľný je nedostatok liekov, otvorených je iba niekoľko lekární," uviedol reportér ukrajinského servera.
Séria ostreľovania už si vybrala daň aj na miestnych zdravotníckych zariadeniach. Vážne poškodené boli tri mestské polikliniky a štvorica nemocníc. Tie aj napriek tomu stále prijímajú pacientov, ktorí boli zranení pri paľbe.
Ukrajinský armádny hovorca Andrij Lysenko v pondelok vyzval civilné obyvateľstvo, aby opustilo všetky oblasti kontrolované proruskými separatistami. Ľudia z rizikových oblastí však namietajú, že mnohí z nich nemajú na cesty v predražených vlakoch a autobusoch dostatok peňazí. V Luhansku aj v ďalších mestách tak zostávajú sociálne slabí Ukrajinci, dôchodcovia a rodiny s deťmi.
Do Ruska už utieklo 730-tisíc Ukrajincov
Podľa najnovšej správy OSN kvôli bojom na východe Ukrajiny prekročilo hranice s Ruskom už 730-tisíc civilistov. "Nie sú to žiadni turisti," komentoval štatistiku európsky riaditeľ Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Vincent Cochetel.
Takzvaných vnútorných utečencov, teda ľudí, ktoré vojna vyhnala do iných ukrajinských regiónov, je podľa UNHCR 117-tisíc. Každý deň svoje obydlia kvôli vojne opúšťa 1 200 ľudí. Počet vnútorných utečencov podľa Cochetela môže v skutočnosti byť väčší, pretože mnoho ľudí zmenu pobytu nenahlásilo, okrem iného, z obavy pred povolaním do ukrajinskej armády.
O priznanie štatútu azylanta požiadalo ruské úrady 168 700 ľudí, uvádza správa UNHCR. Podľa ruských médií provizórne tábory pre ukrajinských utečencov vyrástli nielen v oblastiach pri hraniciach s Ukrajinou. Programy na pomoc utekajúcim Ukrajincom prijali už oblasti a republiky v ruskom vnútrozemí.
Armáda vytláča separatistov, víťazstvo je však ďaleko
Aj napriek stále sa zhoršujúcej situácii na východe Ukrajiny ukrajinská armáda naďalej pokračuje v operácii, ktorej cieľom je prevzatie nadvlády na regiónom, ktorý je stále z veľkej časti v rukách proruských separatistov.
V utorok armáda postúpila bližšie k centru Donecka, kontroluje výpadovku na západnom predmestí Marjinka a na severe ovládla predmestie Jasynuvata. Podľa armádneho hovorcu Andrija Lysenka nie je cieľom rozpútať v Donecku veľkú bitku. Armáda sa skôr snaží odrezať povstalcov od zásob a posíl, čo platí nielen o veľkých mestách Doneck a Luhansk, ale aj o pohraničných oblastiach.
Armádny hovorca Oleksij Dmytraškovskyj podľa agentúry Reuters uviedol, že je bezprostredným cieľom armády obsadiť Marjinku ako východiskový bod k ďalšiemu postupu. Strategicky významné je podľa neho oslobodenie štvrti Jasynuvata, kde je významný železničný uzol. Povstalci tak stratili dôležité spojenie, ktorým do mesta prúdili posily a zbrane. Podľa informácií obyvateľov štvrti tam ale povstalci svoje pozície stále držia.
Z Marjinky sa v utorok ozývali silné explózie a guľometné dávky. V noci podľa agentúry AFP armáda ostreľovala z granátometov mestské centrum a vyradila z boja osem separatistov. Marjinka je bez prúdu, šrapnely poškodili miestnu transformačnú stanicu.