Vyvíjajú iránski muláhovia atómovú bombu alebo nie? To je otázka, ktorá zamestnáva medzinárodné spoločenstvo už dlhší čas. Mohamed El Baradei, riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, je v tomto smere skeptický -- a nie je sám. Iránsky program využívania jadrovej energie je veľmi pochybný. Americká vláda trvá na tom, aby Bezpečnostná rada OSN odsúdila jadrové ambície Teheránu. Krátka fáza ľahkého politického uvoľnenia sa už dávnejšie pominula a Bushova vláda chce túto najľudnatejšiu krajinu Blízkeho východu jednoducho izolovať.
V skutočnosti však uvedený postoj naznačuje, že Washingtonu chýbajú dve významné politické vlastnosti -- pragmatizmus a rozhľad. Totiž ten, kto chce upokojiť túto explozívnu oblasť dnešného sveta, svoj zámer bez Teheránu sotva splní. Rozumnejšie znie jeho zapojenie do celkovej stratégie.
Dôkazov zmien je dosť a dosť. Teherán je dôležitým faktorom bezpečnosti nielen kvôli tesným vzťahom s irackými šíitmi, ale aj kvôli kontaktom s arabskými krajinami. V uplynulých desiatich rokoch totiž islamská republika v zahraničnopolitickom kurze voči susedom urobila značné zmeny smerom k spolupráci. Jeden príklad za všetky -- Teherán by sa dnes rád stal členom Rady pre spoluprácu, ktorá združuje šesť krajín Perzského zálivu.
Štvrťstoročie po revolúcii sa iránski politici s jej duchovným dedičstvom rozlúčili, minimálne v medzinárodnej oblasti. Kým ajatoláhovi Chomejnímu ako zakladateľovi iránskeho islamského štátu ležal na srdci vývoz revolúcie do susedných arabských štátov, jeho nasledovníci sa pokúsili už o nadviazanie normálnych vzťahov s nimi -- a nie bez úspechu. Irán napríklad opätovne nadviazal diplomatické styky s Egyptom, ako uvoľnené možno označiť aj vzťahy so Saudskou Arábiou.
Preto aj v otázkach využitia jadrovej energie musí medzinárodné spoločenstvo hovoriť s Iránom jasnou rečou. Európania, ale aj Američania, by mali Teheránu ukázať prednosti nukleárnej abstinencie: stabilný hospodársky vývoj ponúka predsa viac šancí ako konfrontačný kurz. A čím tesnejšie sa podarí zapojiť Irán do hospodárskeho a politického systému celej oblasti, tým menšia bude aj túžba niektorých stratégov po atómovej bombe. (hn/gaf)