Brusel (Josef Veselý)
Prijatie ČR do EÚ môže naraziť na problémy, ak bude "z obidvoch strán pokračovať emocionalizácia okolo Benešových dekrétov". V Bruseli to pre HN povedal nemecký poslanec Európskeho parlamentu Klaus Hänsch (SPD) po tom, čo mu včera, rovnako aj zástupcovi druhej najväčšej frakcie, odovzdal český veľvyslanec pri Európskych spoločenstvách Libor Sečka právne stanovisko vlády ČR k tejto otázke.
"Analýza hovorí, že dekréty tvoria platnú súčasť dnešného právneho poriadku ČR, ale nemajú konštitutívny charakter. Znamená to, že na ich základe nemožno zakladať nové právne vzťahy. Iná vec je, že sa na právne vzťahy zavedené v minulosti odvolávajú niektoré súdy. To je však to isté, ako sa odvolávať na verdikty z doby Márie Terézie," povedal HN český diplomat k obsahu dokumentu. Podľa súdu českej vlády nie sú dekréty "v protiklade k úniovému právu". Európske právo vôbec nereguluje veci spojené s privatizáciou, reštitúciami, majetkovými či vlastníckymi vzťahmi. "Ak niekto z poslancov má pochybnosti o diskriminácii občanov EÚ v dnešnej ČR, požiadal som ich, nech položia na stôl konkrétne prípady a my ich preveríme," uviedol Sečka.
Hlavným príjemcom právnej expertízy ČR bol predseda Zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok, nemecký kresťanský demokrat. Vzápätí pre HN povedal, že sa i na základe iných, nezávislých expertíz, bude ďalej skúmať, či Benešove dekréty nemôžu mať aj dnes právne účinky. "Dekréty nie sú predmetom rokovania ČR s EÚ z hľadiska uplatňovania úniového práva v Česku. Mohli by sa im však stať, ak sa ukáže, že boli -- ako niektorí tvrdia -- vodidlom pre dnešné výroky českých súdov," vyhlásil Brok. Zároveň ubezpečil, že europoslancom nejde o spätné menenie povojnových pomerov.
Hänsch na našu otázku vyjadril presvedčenie, že sa "podarí nájsť riešenie, ktoré sa na jednej strane nedotkne integrity českého štátu a na druhej strane zaručí, že v dnešnej ČR nebudú diskriminovaní občania krajín EÚ". Citovaný sociálny demokrat predpokladá, že politicky "naozaj zodpovedné" sily by sa preto mali na obidvoch stranách postarať, aby sa búrka okolo Benešových dekrétov rýchlo upokojila a "radšej prestala úplne".
Brok i Hänsch naznačili, že sa teraz bude "pomerne dlho" čakať na vlastné európske dobrozdanie. Je však možné, že sa na program rokovania Európskeho parlamentu táto citlivá otázka dostane až po voľbách v ČR. Nechceli však túto príčinnú súvislosť výslovne potvrdiť.
Veľvyslanec Sečka označil pri stretnutí v europarlamente za "neprijateľné" spochybňovať schopnosť ČR naplniť politické kritériá prijatia do EÚ. "Tri za sebou idúce hodnotiace správy Európskej komisie predsa dali v tomto ohľade našej krajine absolutórium," zdôraznil po dialógu s poslancami pre naše noviny.