Demokratická pokroková strana taiwanského prezidenta Čchena Šuej-piena a jej koaličný partner Taiwanský zväz solidarity získali v parlamentných voľbách len 101 z 225 mandátov. Aj keď Čchen Šuej-pien kvôli existujúcemu prezidentskému systému môže vládnuť aj naďalej, tento výsledok znamená porážku jeho politických snáh vo veci väčšej nezávislosti tejto ostrovnej republiky od Číny. V prvých reakciách však odmietol súvislosť medzi smerovaním jeho politiky a porážkou. "Možno, že volebný boj sme neviedli dostatočne tvrdo," uviedol pre tlač.
Podľa významných pozorovateľov volebný výsledok znamená uvoľnenie vzťahov k Číne. "Myslím, že doterajší kurz, keď obe krajiny smerovali od seba, sa zastaví," uviedol napríklad politológ Ho Su-jin z Národnej univerzity v hlavnom meste Tchaj-pej. Na voľbách sa zúčastnilo len 59,2 percenta voličov z celkového počtu 16,6 milióna občanov s hlasovacím právom.
"Nechceme vojnu s Čínou a nechceme ani, aby naša vláda viedla politiku provokácií a zvyšovania napätia," vyhlásil vedúci predstaviteľ opozičného Kuomintangu Lien Čchan, ktorý v prezidentských voľbách v marci tohto roku svojmu súperovi podľahol. Podľa neho sa teraz po prvýkrát črtá prestávka v desaťročnom úsilí Čchena, zameranom na získanie nezávislosti.
"Voliči si vybrali stabilitu," komentovali výsledok volieb tchajpejské noviny China Times, zdôrazňujúc skutočnosť, že obe krajiny spájajú veľmi tesné hospodárske väzby. Taiwanské firmy už investovali na pevnine vyše sto miliárd dolárov a až pätina hrubého domáceho produktu ostrovnej republiky pochádza z exportu do Čínskej ľudovej republiky. Taiwanské firmy preto vyvíjajú na vládu tlak, aby hospodárske zväzky ešte podporila zavedením priameho leteckého spojenia a kontajnerovej nákladnej dopravy. Až dosiaľ musia cestujúci do Číny presadať v Hongkongu alebo v Makau, čo čas letu medzi oboma hlavnými mestami predlžuje zo štyroch na osem hodín.
Čína považuje Taiwan za "odtrhnutú provinciu", ktorú treba opätovne pričleniť k materskej krajine aj za cenu použitia zbraní. Aj pozorovatelia v Pekingu však výsledok volieb považujú za znak, ktorý by mohol pomôcť k uvoľneniu vzťahov. "Čína, ale aj USA si teraz mohutne vydýchnu," hovorí Žu Feng z Pekinskej univerzity, zaoberajúci sa problematikou medzinárodnej bezpečnosti a dodáva: "Volebný výsledok ukazuje, že väčšina ľudí na Taiwane si želá zachovanie status quo".
USA ešte v roku 1979 prijali zákon (Taiwan Relations Act), ktorý ich zaväzuje k pomoci ostrovnej republike v prípade nutnosti sebaobrany -- teda aj v prípade útoku Číny. V posledných rokoch sa však pozície americkej vlády prezidenta G. Busha priblížili čínskym. Čchen sa napríklad snaží o kúpu amerických zbraní za 18,2 miliardy dolárov, čo však taiwanský parlament odmieta.
Čhcen v predvolebnom boji uviedol, že o získaní nezávislosti nemieni vyhlásiť referendum. Súčasne však ohlásil, že názvy štátnych firiem zmení tak, aby z nich jasnejšie vynikal názov Taiwan. Sľuboval tiež novelizáciu ústavy, čo komentátori hodnotia takisto ako ďalší krok k nezávislosti. (hn/gaf)