Na nedostatok luxusu sa nový americký veľvyslanec v Iraku John Negroponte celkom iste nebude môcť sťažovať. Jeho hlavný stan sa totiž nachádza v prísne stráženej bagdadskej zelenej zóne, v jednom z bývalých prezidentských palácov Saddáma Husajna. Je to v súčasnosti vôbec najväčšie americké diplomatické zastúpenie vo svete - pracuje v ňom vyše tisíc Američanov a okolo sedemsto Iračanov. Ďalších štyristo Američanov a dvesto Iračanov je zamestnaných v štyroch detašovaných pracoviskách veľvyslanectva v iných mestách krajiny.
O tom, že Negroponte je v danej situácii dobrou voľbou, nepochybuje nikto. Bývalý americký veľvyslanec USA pri OSN Richard Holbrooke ho považuje za "kvalifikovanejšieho" ako doterajšieho amerického správcu v Iraku Paula Bremera: "Negroponte má cit aj pre detaily - kým Bremer pozná len čiernu a bielu farbu." Šesťdesiatštyriročný Negroponte, ktorý bol ešte donedávna takisto americkým veľvyslancom pri OSN, sa teší povesti majstra vyjednávania.
Je synom gréckeho lodiarskeho magnáta a vojenskú službu absolvoval vo Vietname. Neskôr viedol americké diplomatické misie na Filipínach, v Mexiku a Hondurase.
V Bagdade bude však Negroponte niečím viac ako len veľvyslancom. Túto výnimočnosť mu dodá predovšetkým prítomnosť 140-tisíc amerických vojakov, ktorí v krajine zostávajú napriek tomu, že rezolúcia OSN Iraku priznáva "plnú suverenitu". Ich novým veliteľom je George Casey, ale - ako dodávajú znalci pomerov - veľvyslanec je predsa len zástupcom prezidenta.
Rozsiahlou spleťou najrôznejších nariadení Paul Bremer vytvoril v Iraku faktickú situáciu, ktorú tak ľahko nezmení ani nová iracká vláda. Predovšetkým, o "kontinuitu" sa bude starať minimálne dvesto amerických poradcov vo všetkých centrálnych úradoch, pričom každé ministerstvo už má vlastného generálneho inšpektora, vymenovaného na päť rokov. Podobne to platí aj o riaditeľovi tajnej služby. Vo všeobecnosti je zrušenie či aspoň zmena Bremerových dekrétov možná len veľmi komplikovane. Takéto rozhodnutie by musel prijať premiér Aláví, jeho dvaja zástupcovia a väčšina ostatných ministrov. Američania preto veria, že provizórium ešte nejaký čas vydrží. "Nepočítame s tým, že Bremerove nariadenia budú revidované v nejakom veľkom štýle", hovorí jeden z vysokých predstaviteľov bývalej americkej civilnej správy Iraku.
Čiastočne sú pritom vypracované veľmi detailne a týkajú sa všetkých oblastí života. Týmto spôsobom je napr. daň z príjmu stanovená maximálne na 15 percent, prísne chránené sú aj autorské práva k filmovej či hudobnej produkcii a používanie obľúbených klaksónov v pouličnej doprave je dovolené len "v nevyhnutnom prípade". Vládny splnomocnenec pre boj proti korupcii má úlohu "dostať pred súd" každého úplatného úradníka a ďalší balík nariadení sa týka telekomunikácií, verejného rozhlasu i trhu s cennými papiermi. (hn/gaf)