Až 23 hodín denne v malej cele na samotke počas prvých deviatich mesiacov od uväznenia. Žiadne kontakty s ľuďmi, žiadne slnečné svetlo. Niekoľkonásobné ponižujúce nariadenia, aby bol v cele nahý. Tak opísal americký vojak Bradley Manning neľudské zaobchádzanie vo väzení na základni Quantico v rokoch 2010 až 2011 pred včerajším začiatkom jeho vôbec prvého súdneho vypočúvania.
Manninga obvinili z najväčšieho úniku štátneho tajomstva v histórii Spojených štátov. V roku 2010 mal totiž odovzdať serveru WikiLeaks až štvrť milióna tajných depeší amerických diplomatov. Odvčera až do nedele sa Manning snaží pred americkým vojenským tribunálom o zrušenie žaloby. „Manning teraz po prvý raz prehovorí sám za seba. Bude to skutočný náhľad do jeho osobnosti,“ povedal Jeff Paterson, jeden z Manningových stúpencov.
Osudný WikiLeaks
Manningovi právnici a priaznivci tvrdia, že 24-ročného vojaka mučili počas jeho väznenia od mája 2010. Malo sa tak diať, až kým ho v apríli minulého roka nepresťahovali do vojenskej väznice vo Fort Leavenworth v americkom Kansase.
Podľa Patersona musel 24-ročný muž stáť nahý pred strážou mimo svojej cely. Nútili ho tiež reagovať počas celého dňa každých päť minút na hlasné otázky, aby sa strážnici ubezpečili, či sa nepokúša spáchať v cele samovraždu. Pentagón však tvrdí, že vo väzení v Quanticu v americkej Virgínii zaobchádzali s Manningom podľa pravidiel pre jeho ochranu a bezpečnosť.
Súčasné vypočúvanie je súčasťou príprav na veľký súdny proces. Za zverejnenie prísne tajných amerických depeší získaných počas nasadenia v Iraku hrozí vojakovi doživotný trest. Neočakáva sa totiž, že by vojenský tribunál prihliadol na jeho sťažnosti na mučenie vo väzení. Ak všetko pôjde tak, ako žalobcovia predpokladajú, proces odštartuje pred vojenským súdom už vo februári. „Prípad je veľmi mediálne sledovaný. Manning bude nepochybne exemplárne potrestaný. Práve v takýchto prípadoch môže trest slúžiť aj ako odstrašujúci príklad pre ostatných,“ povedal pre HN český bezpečnostný analytik Andor Šándor.
Manning aj Assange
Názor na prípad mladého vojaka už dlho rozdeľuje verejnosť nielen v USA, ale aj v iných častiach sveta. Manningovi odporcovia tvrdia, že zverejnením tajných materiálov vojak zradil svoju krajinu a spolubojovníkov.
Aktivisti z celého sveta ho, naopak, považujú za hrdinu. Podľa nich sa Manning snažil o slobodné informovanie verejnosti. Na zneužívanie moci a americké vojnové zločiny podľa nich poukázal oprávnene. „Vyniesol obrovské množstvo informácií, ktoré WikiLeaks zverejnil. Americkej vláde tým veľmi uškodil. Ohrozil tým bezpečnosť USA aj ich spojencov. Je to však aj vina Spojených štátov, že mu ako vojakovi umožnili prístup k takému množstvu informácií,“ pripomína Šándor.
Na zverejnenie prísne tajných dokumentov však doplatil aj Julian Assange, zakladateľ serveru WikiLeaks. Ten sa už siedmy mesiac ukrýva na ekvádorskej ambasáde v Londýne. Ak by ho Briti vydali do Švédska kvôli údajným sexuálnym deliktom, Assange predpokladá, že by ho Švédi odovzdali Američanom.
Tí by ho mohli súdiť za špionáž kvôli depešiam na WikiLeaks, za čo by mu hrozilo doživotie alebo dokonca trest smrti.