"Ústredný výbor Komunistickej strany Číny sa tak rozhodol po tom, čo Ťiang podal demisiu," sucho oznámila tlačová agentúra Nová Čína. Chu sa stal nástupcom sedemdesiatosemročného Ťianga vo funkcii generálneho tajomníka strany už v decembri 2002. V marci 2003 ho vystriedal aj v prezidentskom kresle. Teraz je proces odovzdania moci zavŕšený. Podľa všeobecného názoru si Chu uvoľnil ruky, aby pokročil v očakávaných reformách, ktoré sa majú týkať aj postupnej demokratizácie v radoch samotnej komunistickej strany, ale napríklad tiež vyrovnávania sociálnych rozdielov na vidieku. V predsedníctve KS však Chu zostáva obklopený ešte Ťiangovými prívržencami, čo môže jeho úlohu sťažiť. Kolujú chýry, že Ťiang od roku 1989 trpí srdcovými problémami a nemá už dosť fyzických síl, aby mohol vykonávať akúkoľvek špičkovú funkciu. Podľa pozorovateľov si však za kulisami ešte vplyv udrží.
Ťiangov odchod uzatvára mocenskú zmenu v Číne, začatú koncom roku 2002 a, mimochodom, prvú od revolúcie v roku 1949. Hoci Chu z hľadiska dlhodobej perspektívy celkom iste získa viac priestoru na svoje reformné zámery, neočakáva sa, že by sa výsledky štvordňového zasadania ústredného výboru hneď nejako prejavili v každodennej pekinskej politike.
Hospodársku politiku - ktorej prioritou v súčasnosti je ochladenie búrlivého ekonomického rozmachu - už totiž neovplyvňuje komunistická strana, ale čoraz viac štátna rada a príslušné ministerstvá.
Prvé náznaky nadchádzajúcich personálnych zmien sa prekvapujúco otvorene objavili už pred niekoľkými dňami na stránkach ústredného straníckeho denníka. Autor analýzy súčasného stavu čínskej spoločnosti uviedol, že v popredí pozornosti 198-členného ústredného výboru budú otázky schopnosti komunistickej strany efektívne vládnuť v súčasných podmienkach. Noviny nepriamo atakovali "staré stranícke kádre", ktoré si v Ťiangových časoch nebývalo upevnili moc, nevyhýbajúc sa ani korupcii.
Najvyšší predstavitelia straníckej školy, odkiaľ prichádza väčšina riadiacich kádrov --a kde má Chu silnú podporu - sa pustili do otvorenej kritiky pomerov, keď Ju Jun-jao, druhý muž v hierarchii školy, uviedol, že legitimita vedúceho postavenie komunistickej strany sa neodvodzuje len od zákona, ale aj od morálky. "Ak sa strana odtrhne od ľudu, sú jej dni spočítané," povedal. Niet pochýb o tom, že mnohí stranícki mocipáni náhle pocítili strach.
Podľa internej štatistiky štátnej rady prišlo v roku 2003 až 120 000 sťažností na postup predstaviteľov lokálnej moci, prípadne pre zneužívanie ich postavenia. Tento rok počet petícií zrejme prekročí dvestotisíc. Pekinské sídla niektorých provincií v poslednom čase už pripomínajú dokonca akési azylové domy, do ktorých sa uchýlili nespokojní roľníci a robotníci z vidieka. A okolie pekinskej Južnej železničnej stanice obyvatelia premenovali na "okrsok sťažujúcich sa", lebo podľa ochrancov ľudských práv polícia pred zasadaním ústredného výboru práve tu zadržiavala asi 30 000 demonštrantov.
Čínski boháči súčasne čoraz viac vyvážajú nadobudnuté bohatstvo do cudziny. Podľa údajov bánk Merrill Lynch a Capgemeni žije v tejto krajine už 236 000 milionárov, a to v amerických dolároch! Kapitálový únik od roku 1990 by päťkrát postačil na to, aby sa ním zacelili diery v penzijnom poistení a v zdravotníctve, odhaduje hongkonský denník South China Morning Post. Nie div, že hnev ľudu rastie. (hn/gaf)