Iránsky jadrový program je pre americkú vládu niečím ako červená šatka v koride. Aj po oznámení, že Irán dočasne ustúpi od programu obohacovania uránu, vládne vo Washingtone hlboká skepsa. "Irán má za sebou osemnásťročnú históriu zastierania a podvodov. Alebo bude teheránska vláda súhlasiť s permanentnou kontrolou, alebo bude nutné tlak ďalej zvýšiť", povedal denníku Handelsblatt istý vysokopostavený vládny úradník. Predbežné pozastavenie iránskeho jadrového programu Američanom nestačí. "Niečo podobné sľúbil Irán už v októbri 2003 a slovo nedodržal," uviedol ten istý zdroj. Podľa odhadu amerických špionážnych služieb je Irán od zhotovenia jadrovej bomby vzdialený asi dva-tri roky.
Americká vláda sa odvoláva na správu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) z novembra 2003, podľa ktorej Irán niekoľkokrát tajne doviezol a obohacoval hlavnú surovinu na zhotovenie zbrane, urán. Obohatený urán možno využiť ako palivo v reaktoroch jadrových elektrární, ale súčasne aj ako stavebný prvok atómovej bomby. Americká vláda podozrieva teheránsky režim, že na uskutočnení tohto cieľa horúčkovito pracuje -- o to viac, že nijakú jadrovú elektráreň zatiaľ ani nevlastní.
Biely dom sa domnieva, že správy tajnej služby toto podozrenie potvrdzujú. Minister zahraničných vecí Colin Powell uviedol, že iránska vláda už má k dispozícii plány na výrobu jadrových hlavíc, ktoré sa dajú umiestniť na rakety stredného doletu. "To je významná súčasť iránskej atómovej skladačky," vyhlásil jeden z predstaviteľov americkej CIA. Handelsblatt získal informácie, že Američanom sa vďaka "vysokému činiteľovi teheránskej vojenskej hierarchie" dostal do rúk približne tisícstranový iránsky dokument, ktorý experti označujú za dôveryhodný. Verejnými vyhláseniami však v súčasnosti CIA šetrí, aby sa nedopustila ďalšieho "zásahu vedľa", tak, ako to bolo v prípade údajného irackého programu zbraní hromadného ničenia.
Podľa všetkého americká administratíva vypracovala viacstupňový scenár ďalšieho postupu. Najprv by sa Irán mal zaviazať, že inšpektorom MAAE umožní kedykoľvek vstup do krajiny a aj neohlásenú kontrolu. V prípade, že by Teherán pokračoval v snahách na obohatenie uránu, Američania chcú do prípadu automaticky zapojiť Bezpečnostnú radu OSN. Tento orgán môže vyhlasovať sankcie a hroziť "vážnymi dôsledkami". Interne USA poukazujú na paralelu s Irakom. "Snažíme sa o politiku vyhrocovania situácie. Mulovia by mali ustúpiť v dôsledku nevyslovenej hrozby zmeny režimu," podčiarkol úradník amerického ministerstva obrany.
Podobná invázia ako do Iraku však zatiaľ vo Washingtone nepredstavuje vážnu opciu. Vojenský scenár vypracoval zatiaľ iba Pentagón -- a to vo forme teoretického plánovania "chrirugických útokov" proti iránskym nukleárnym zariadeniam. "Bolo by to však veľmi riskantné, pretože Irán má celý rad podzemných priestorov, ktoré nepoznáme," poznamenáva jeden z vládnych úradníkov.
Americkí odborníci požadujú teraz zosilnenú spoluprácu s Európanmi. "Každé vojenské riešenie skrýva veľké riziká. Viac vyhliadok na úspech má americko-európska stratégia, ktorá by kombinovala tlak a výhodné ponuky na spoluprácu," tvrdí vojenský expert Michael O´Hanton.
Spoločný transatlantický postup nie je vylúčený. Aj keď americká strana hodnotí postup Európanov zdržanlivo, situáciu v nijakom prípade nemožno porovnávať s Irakom. "Európania i Rusi sledujú vývoj v Iránu oveľa pozornejšie ako ešte pred rokom a pol," tvrdí americká vláda. "To dáva nádej." (hn/gaf)