Nekonečnými pekinskými ulicami sa tiahne kilometrový rad taxíkov. Do očí bijú už na prvý pohľad, všetky sú totiž charakteristickej červenej farby. Cesta trvá štyri, päť i šesť hodín, viac ako jednu jazdu tam a naspäť taxikár neraz ani nezvládne. Do centra pritom nie je ani dvadsať kilometrov. "Napriek tomu je to výnosná práca," hovorí šesťdesiatpäťročný Žu, muž za volantom, ktorý sa predtým živil ako roľník. "Vymysleli sme dobrý cenový systém. Dobrý cudzinec platí 100 jüanov (10 eur), zlý cudzinec 200 a Japonec 300."
Taxikárov postoj voči Japoncom je typický pre väčšinu Číňanov. A mnohí majú naň i dôvod -- tak, ako sám Žu. I jeho rodičia patrili v 30. a 40. rokoch minulého storočia k obetiam japonskej okupácie. Spomienka na krutosť vojakov Jeho cisárskeho veličenstva je v čínskej verejnosti stále veľmi živá. V poslednom čase sa pritom obe ázijské mocnosti hospodársky intenzívne zbližujú. Japonsko je už niekoľko rokov najväčším obchodným partnerom Číny a aj jedným z najväčších zahraničných investorov. Na druhej strane sa zvyšuje počet čínskych študentov v Japonsku a obojstranne rastie turistická výmena. Skutočná ľudská základňa týchto vzťahov je však veľmi vratká, ako to potvrdili aj udalosti posledného obdobia. Tri dni v kuse protestovali minulý týždeň obyvatelia Pekingu proti tomu, že japonská pobrežná stráž zatkla čínskych aktivistov, ktorí sa vylodili na ostrove Uotsuri. Nárok naň si robia obe strany. A tak pred japonským veľvyslanectvom horeli zástavy so symbolom vychádzajúceho slnka a hrmeli ostré protijaponské heslá.
Ani druhá strana nezostala nič dlžná. Okamžite sa na program dňa dostal i vlaňajší prípad lúpežnej vraždy, ktorú spáchali čínski študenti -- vyvraždili vtedy celú japonskú rodinu. Dlhodobo však ku chladným politickým vzťahom medzi oboma štátmi prispieva svojou troškou aj tokijská vláda. Premiér Džuničiro Koizumi napríklad pravidelne navštevuje hroby padlých japonských vojakov v 2. svetovej vojne a pravidelne vyvoláva protesty čínskej i kórejskej vlády. A tak nie divu, že oficiálne pozvanie na návštevu Pekingu ešte stále nedostal.
Záujem o zlepšenie vzťahov majú predovšetkým japonskí podnikatelia. Niekedy sa však aj oni pohybujú ako povestný slon v porceláne. Nie tak dávno, v decembri minulého roka, sa čínskym zákazníkom musela ospravedlniť automobilka Toyota, keď sa v jednom reklamnom šote dopustila osudnej chyby: pred modelom Prado FX sa hlboko poklonil i jeden z dvojice čínskych kamenných levov, ktorí vo filme stáli zhodou okolností pri ceste -- a sú pritom symbolom čínskej národnej hrdosti. A už sa hovorí aj o tom, že plánovaný japonsko-ruský ropovod za desať miliárd dolárov sa čínskemu územiu napokon celkom vyhne. (hn/gaf)