Po pobaltských krajinách mieri do Severoatlantickej aliancie aj Ukrajina a Gruzínsko. To sa, prirodzene, nepáči šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi a jeho kabinetu, ktorý svojim susedom posiela čoraz tvrdšie slová. "Vstup Ukrajiny do aliancie by veľmi vážne poškodil vzťahy s Ruskom. Museli by sme prijať zásadné opatrenia," varovalo včera ministerstvo zahraničných vecí v Moskve. Vo vyhlásení ruskej diplomacie sa však neuvádza, ako konkrétne by Kremeľ mohol proti ukrajinským severoatlantickým chúťkam zakročiť.
Rusko týmito slovami reagovalo na minulotýždňový krok ukrajinských lídrov, ktorí poslali do Bruselu žiadosť o obnovenie rozhovorov o členstve v NATO. Nová prozápadne orientovaná vláda pod vedením Julie Tymošenkovej vidí budúcnosť nášho východného suseda jednoznačne v náručí Severoatlantickej aliancie. "Rozhodnutie o vstupe do aliancie je rozhodnutím ukrajinskej politickej reprezentácie a ak bude odobrené v celonárodnom referende, stane sa rozhodnutím ukrajinských voličov," povedal pre HN slovenský veľvyslanec pri NATO Igor Slobodník.
Zároveň však pripomenul, že Akčný program členstva, kam sa Ukrajina hlási, je len predsieňou pred vstupom do NATO. "Niektoré krajiny tam strávili desať rokov," dodáva Slobodník. Podľa neho sú varovania Ruska "refrénom, ktorý počúva Ukrajina z Moskvy zakaždým, keď sa rozhodne pokročiť vo vzťahoch s NATO."
Ekonomický boj
Hoci však Rusi pritvrdili tón voči svojmu najbližšiemu susedovi, nie je pravdepodobné, že by mali v úmysle namieriť na Ukrajinu svoje rakety. Ich hrozby sú skôr ekonomického charakteru. "Ukrajinský zbrojný priemysel je úzko previazaný s ruským. Moskva už v tejto oblasti prestáva spolupracovať. Už pred časom varovali, že ak Ukrajina vstúpi do NATO, skončí sa akákoľvek spolupráca," povedal pre HN český analytik Ondřej Soukup, žijúci v Rusku. Podľa neho má Moskva na Ukrajinu veľa pák a v prípade potreby ich nebude váhať použiť. Príklad možno nájsť spred dvoch rokov, keď ruský plynárenský gigant Gazprom zastavil dodávky zemného plynu na Ukrajinu. Cenu plynu zdvihol Ukrajincom takmer päťnásobne. Politológovia konštatovali, že ide o súčasť ruského vydierania, ktoré Moskva úspešne použila aj proti iným krajinám.
Vzťahy medzi oboma európskymi krajinami, ktoré spolu žili dlhé desaťročia v Sovietskom zväze, sú v posledných rokoch napäté. Kríza sa prehĺbila predovšetkým po oranžovej revolúcii v roku 2004, keď sa k moci dostal prozápadne orientovaný prezident Viktor Juščenko. Jeho tábor spolu so západom Ukrajiny podporuje rýchle smerovanie do Európskej únie a NATO, opozícia pod vedením expremiéra Viktora Janukovyča, ktorá má zase prívržencov najmä na východe krajiny, žiada posilnenie vzťahov s Rusmi. "Varovanie Kremľa je súčasťou vnútropolitického boja na Ukrajine. Rusi tak dávajú najavo svoju podporu ukrajinskej opozícii, ktorá je proti vstupu do NATO. Ukazujú, že môžu zasahovať do vnútornej politiky na Ukrajine," dodal Soukup.
Do NATO aj Gruzínci
Ukrajina minulý utorok požiadala alianciu o pripojenie k jej akčnému plánu pre členstvo. List generálnemu tajomníkovi NATO Jaapovi de Hoop Schefferovi podpísala premiérka Tymošenková, prezident Juščenko a predseda parlamentu Arsenij Jaceňuk, sa píše, že Kyjev očakáva odpoveď na aprílovom summite NATO v Bukurešti. V otázke členstva chce usporiadať referendum. Ak by aj však krajina dostala pozvánku do aliancie, jej vstup vôbec nie je istý. Východná polovica krajiny, ktorá podporuje Janukovyčovu Stranu regiónov, totiž vstup do NATO rozhodne odmieta.
Naši východní susedia však nie sú jedinou postsovietskou krajinou, ktorá sa chce vymaniť z "objatia veľkého ruského brata". Začiatkom roka sa referendum o vstupe do NATO konalo aj v Gruzínsku spoločne s prezidentskými voľbami. V nich opäť zvíťazil Michail Saakašvili, prozápadne orientovaný politik. Referendum ukázalo, že siedmi z desiatich Gruzíncov si svoju budúcnosť spájajú práve s alianciou, a nie s Ruskom. Aj o ďalšom pokračovaní prístupového procesu Gruzínska by sa malo rozhodnúť v apríli na zasadnutí NATO v Bukurešti.
