Situácia zo začiatku 90. rokov, keď sa po odtrhnutí Slovinska a Chorvátska od Juhoslávie rozpútal jeden z najhorších konfliktov v Európe od konca druhej svetovej vojny, sa však zrejme opakovať nebude.
"Srbsko nikdy neuzná nezávislosť Kosova a bude chrániť svoju územnú celistvosť všetkými demokratickými prostriedkami a diplomatickými rozhovormi. Neuchýli sa však k násiliu a vojne," ubezpečil v stredu Bezpečnostnú radu OSN v New Yorku srbský prezident Boris Tadič. Ten bude v nedeľňajšom prvom kole prezidentských volieb obhajovať svoje kreslo v priamom súboji s lídrom srbských ultranacionalistov Tomislavom Nikoličom, ktorý si z Kosova urobil hlavnú politickú agendu.
Práve z víťazstva radikála Nikoliča, ktorý v prieskumoch tesne vedie nad Tadičom, má svet najväčší strach. "Nikolič považuje Kosovo za dôležitú tému, na ktorú zameral svoju predvolebnú kampaň. Tento týždeň bol osobne v Kosove," potvrdila pre HN Mira Popovičová z Nikoličovej Srbskej radikálnej strany.

OSN? Zabudnite
Nezávislosť si však Kosovo kúpi poriadne draho. Hoci nad parlamentom v Prištine bude viať kosovská vlajka, sporná provincia si nezasadne do žiadnej medzinárodnej organizácie. "Kosovo sa nestane členom Spojených národov, nestane sa ani členom inej medzinárodnej organizácie, ak sa vydá cestou jednostranných vyhlásení," varoval pred Bezpečnostnou radou ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin.
Srbská vláda dokonca prijala akčný plán ako ďalej, ak sa jej "neposlušná" provincia odtrhne. Podľa tohto plánu sa Kosovo ocitne v úplnej blokáde. Srbi zastavia dovoz akýchkoľvek tovarov a služieb do provincie, prerušia jej dodávky elektrickej energie a uzavrú hranice. Tieto opatrenia by mohli najmladšiu krajinu sveta priviesť bez pomoci zvonka k hospodárskemu kolapsu.
Srbskí politici sa v dňoch pred voľbami predháňajú vo vyhláseniach, ako čo najviac zahrať na nacionálnu strunu voličov. Predseda srbskej vlády Vojislav Koštunica dal v minulých týždňoch viackrát jasne najavo, že je za ráznu odpoveď voči krajinám, ktoré by uznali nezávislé Kosovo. Dokonca pohrozil, že Srbsko by sa mohlo vzdať aj plánov na skorú integráciu do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

Pragmatik prezidentom
Tadič však v tomto smere platí za umierneného politika. "Je to pragmatik. Hoci na vrcholných schôdzkach obhajuje pozície Srbska a presviedča ostatné krajiny, aby Kosovu nedovolili vyhlásiť nezávislosť, v zákulisí sa netají tým, že v prípade Kosova nikdy nebol stúpencom použitia sily," povedal pre HN český balkanológ Karel Jirásek. Pripúšťa však, že jeho umiernené vyhlásenia mu v nedeľu môžu zobrať časť radikálnejšie orientovaných voličov. "Mohlo by mu to uškodiť. Otázka je, do akej miery sa tieto slová dostanú medzi srbských voličov," dodal Jirásek.
Ten však nepredpokladá, že by sa tieto vyhlásenia mohli nejako dramaticky odzrkadliť na výsledkoch volieb. O Tadičovi sa totiž vie, že podporuje vydanie srbských vojnových zločincov haagskemu tribunálu a medzi svoje priority zaraďuje smerovanie Srbska do Európy.
Tomislav Nikolič je Tadičov presný opak. Vo funkcii predsedu Srbskej radikálnej strany zastupuje jej lídra Vojislava Šešelja, ktorý v haagskom väzení čaká na proces za vojnové zločiny. Je euroskeptik, podporuje úzke vzťahy Srbska s Rusmi. Ak sa práve on stane novým prezidentom Srbska, Belehrad by po očakávanom odtrhnutí Kosova mohol prerušiť svoju cestu do európskych štruktúr. Srbsku by tak namiesto Európy zostal už iba jeho veľký spojenec - Rusko.