Horúcej téme sa však nevyhýbajú ani najvyšší maďarskí predstavitelia. Ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová najnovšie slovenských politikov vyzvala, aby s Budapešťou začali diskusiu o dekrétoch a ich dôsledkoch. "Chceme otvorene hovoriť o tom, že časť Benešových dekrétov bola proti ľuďom a že je neprijateľné znovu hovoriť o takom druhu reakcie, ako je uplatnenie princípu kolektívnej viny," povedala v rozhovore pre české Hospodářské noviny Gönczová. Šéfka maďarskej diplomacie však zároveň pripomína, že Budapešť od nás neočakáva žiadne peniaze pre obete Benešových dekrétov. "Musí sa hovoriť o tom, čo sa stalo napríklad medzi Nemeckom a Poľskom. Neznamená to finančnú kompenzáciu, to musíme oddeliť od morálnej, citovej kompenzácie," dodala Gönczová.
Ospravedlnenie? Určite nie
Slováci však "Benešovu" otázku považujú za definitívne uzavretú a nedotknuteľnú. O dekrétoch sa s Maďarmi nemienia baviť, ani sa im za ne ospravedlniť. "Európska únia aj komisia už niekoľkokrát konštatovali, že tieto dekréty sú mŕtve a netreba ich otvárať. Ak by sme ich začali revidovať, otvorili by sme cestu k revízii postupimskej dohody," uviedol pre HN slovenský vicepremiér Dušan Čaplovič. Podľa neho by sa tak nakoniec mohla otvoriť cesta k tomu, aby sa víťazmi druhej svetovej vojny stali tí, ktorí ju sami rozpútali a boli porazení. Medzi tieto krajiny patrilo aj Maďarsko, pripomína Čaplovič.
Otázku, ktorá dlhé desaťročia rozdeľuje susedské národy, sa minulý týždeň pokúsili v europarlamente otvoriť maďarskí ultranacionalisti. Tí v petícii vyzvali našu vládu, aby odškodnila maďarské obete dekrétov. Zároveň vyzvali europarlament, aby k tomuto odškodneniu Slovensko zaviazal. Slovenskí europoslanci však akúkoľvek diskusiu v európskom zákonodarnom zbore na túto tému odmietajú. "Keby Maďari chystali ďalšie aktivity, určite by sme zakročili. V tejto chvíli to však nie je aktuálne," uviedla pre HN europoslankyňa Monika Beňová. Podľa nej bola petícia akciou občianskeho združenia a dištancovali sa od nej aj europoslanci za Stranu maďarskej koalície Edith Bauer a Árpád Duka-Zolyomi.
Zabudnúť nie je riešenie
Bývalý šéf SMK Béla Bugár je presvedčený, že v budúcnosti by sa téma Benešových dekrétov mala vyriešiť. "Teraz však na to nie je vôľa. Nejde to otvoriť bez spolupráce so slovenskými politickými stranami. Dá sa to riešiť iba v spolupráci s maďarským a slovenským parlamentom. Zabudnúť na to však tiež nie je riešenie," uviedol pre HN Bugár.
Vyriešiť problém, ktorý sa aj 63 rokov po vojne stáva žolíkom v rukách politikov na oboch brehoch Dunaja, však nebude vôbec jednoduché. "Nejde to definitívne vyriešiť, pretože keď si stanovíte maximalistickú požiadavku, ako je vrátenie majetku, tak sa bavíme o ôsmich biliónoch korún v Česku. Je to aj právne neprípustné. Ale to neznamená, že dekréty sa neotvoria, najmä v súvislosti s prijímaním Lisabonskej zmluvy," pripomenul pre HN český historik Oskar Krejčí. Podľa neho treba byť na túto diskusiu pripravený a vydržať ešte jednu generáciu. "Ako politický problém je to veľký súbor, ktorý ešte nebol uzatvorený a nevyhneme sa mu," dodal Krejčí.
| Prečítajte si aj: |
| Veľa poškodených žije okolo nás Kontroverzné dekréty. Šéfka maďarskej diplomacie Kinga Gönczová v rozhovore pre české HN: V týchto dňoch sa nedá rozhovor začať inak ako Benešovými dekrétmi. Aký je názor vašej vlády na demonštrácie, ktoré sa odohrali pred slovenskými ambasádami? Veľká časť dekrétov hovorí o štátnosti Československa a Slovenska a my uznávame, že je to pre Slovensko veľmi dôležité. Ale v dekrétoch je malá časť, ktorá hovorí o kolektívnej vine a kolektívnom potrestaní Maďarov, ktorí boli na základe toho zo Slovenska vyhnaní, respektíve potrestaní iným spôsobom po druhej svetovej vojne. Pre Maďarov je to veľmi bolestivá skúsenosť, ktorá sa týka veľkého množstva ľudí, asi stotisíc rodín. Tieto rodiny dohromady predstavujú takmer milión ľudí, ktorí boli priamo ovplyvnení dekrétmi a ktorí boli v zásade nevinní. My prijímame tú časť dekrétov, ktorá je dôležitá pre slovenskú štátnosť, ale bolo by treba uznať tú druhú časť, že na základe kolektívnej viny trpeli nevinní ľudia. Na túto tému sme zo slovenskej strany nepočuli nič. Demonštrácie sú len reakcie, ťažko sa k nim vyjadriť, aj keď neboli organizované štátom, ale občianskou spoločnosťou. Slovensko by tiež malo prejaviť pochopenie, veď ľudia, ktorých sa to dotklo, sú stále okolo nás. |
| Prečítajte si aj: |
| Lichtenštajnci neuznali vôli dekrétom Slovensko Pod názvom Benešove dekréty sa označuje súbor zákonov, ktoré vydal počas druhej svetovej vojny v londýnskom exile československý prezident Edvard Beneš. Dekréty prezidenta republiky nahrádzali zákony parlamentu, ktorý vtedy neexistoval. Dnes sa pod Benešovými dekrétmi rozumejú hlavne tie zákony, ktoré postihli maďarskú a nemeckú menšinu na československom území. |