Čísla o vývoji amerického hospodárstva v druhom štvrťroku 2004 štatistici práve korigovali smerom nadol na 2,8 percenta. Je to len prestávka na nový nádych, alebo sa za tým skrýva aj niečo iné?
- Zaznamenali sme mimoriadne silný prvý štvrťrok s rastom až 4,5 percenta. Ak sa toto tempo teraz znížilo, je to pochopiteľné. Ale motor konjunktúry sa znovu rozbieha. Myslím si, že v druhom polroku rast dosiahne 3,5 až 4,5 percenta.

Do akej miery brzdia americké hospodárstvo vysoké ceny ropy?
- V každom prípade sú záťažou. Strmo vzrástli vo veľmi krátkom období a podľa môjho názoru znížili tempo amerického rastu v druhom štvrťroku o pol až jedno percento. Cena ropy na tejto úrovni je neudržateľná. Domnievam sa, že trend sa čoskoro obráti. Počítam s tým, že v priebehu nasledujúcich šiestich až dvanástich mesiacoch sa cena usadí v rozmedzí 32 - 35 dolárov za barel.

Je o vás známe, že ste vehementným zástancom znižovania daní. Podľa vašej teórie sa ich pokles odráža na väčšej príťažlivosti daného štátu pre investorov, čo potom v konečnom dôsledku vedie k vyšším štátnym príjmom. Ste v tomto smere spokojný s predstavami terajšieho amerického prezidenta Georgea W. Busha?
- Samozrejme, že existuje niekoľko vecí, z ktorých nie som nadšený. Napríklad miliardové subvencie pre poľnohospodárstvo neboli nutné. A za daňovými úľavami pre deti je len a len politická kalkulácia. Ale v zásade Bush svoju hospodársku politiku zvládol výborne. Týka sa to predovšetkým troch kôl znižovania daní.

...zato sa však americký deficit vyšplhal do výšky 445 miliárd dolárov. Ako sa Bush zbaví tejto hory dlhov?
- Deficit je vysoký v absolútnych číslach, ale vo vzťahu k celému národnému hospodárstvu nemusí vzbudzovať nejaké veľké obavy. Ak by sa však nepodarilo deficit znížiť v priebehu troch či štyroch rokov, bol by to problém.

Medzinárodný nenový fond americkú vládu vyzval, aby dane zvýšila...
- To by bolo úplne nesprávne. Ešte som nezažil, aby sa nejaká krajina dopracovala k blahobytu zvyšovaním daní.

Kde funguje Lafferova teória najlepšie?
- V Írsku s ňou dosiahli vynikajúce výsledky. Žiaľ, jej pravdivosť potvrdil aj vývoj v Nemecku a vo Francúzsku, avšak z druhého konca. Vysoké dane viedli k vysokému schodku v rozpočte a k vysokej nezamestnanosti.

Čo si myslíte o demokratickom kandidátovi na funkciu amerického prezidenta Johnovi Kerrym?
- Je to správny chlapík. Nebol by zlým prezidentom.

Dali by ste mu teda svoj hlas?
- Som za Busha. Robí lepšiu hospodársku politiku.

Čo hovoríte na Kerryho návrh, aby prezident Bush odstránil daňové výhody pre ľudí s najvyššími príjmami?
- Nemyslím si, že ho poslúchne. Američania nenávidia zvyšovanie daní ako čert svätenú vodu. Clinton zvýšil dane v roku 1993 a o rok nato ho čakala zdrvujúca porážka pri voľbách do Kongresu. Potom sa z neho stal väčší priateľ "reaganomiky" ako bol sám Reagan a stal sa jedným z najpopulárnejších prezidentov v americkej histórii, Dvakrát som ho volil. (hn/gaf)

Arthur Laffer (64) študoval na elitných univerzitách v Yale a v Stanforde. V 80. rokoch bol jedným z najvplyvnejších poradcov vtedajšieho amerického prezidenta Ronalda Reagana. Dnes je prezidentom vlastnej investičnej firmy Laffer Associates so sídlom v kalifornskom meste Dan Diego. Slávnym sa stal v roku 1974, keď zverejnil svoju tézu o negatívnej úlohe zvyšovania daní pre rozvoj hospodárstva. Krátkodobo síce týmto spôsobom vlády môžu dosiahnuť rast štátnych príjmov, od určitého bodu však zvyšovanie daní spôsobuje pravý opak. O Lafferovu teóriu sa pri znižovaní daní v hospodárskej politike opieral Ronald Reagan a po ňom aj britská premiérka Margaret Thatcherová.