Hnutie Black Lives Matter (Na životoch černochov záleží), ktoré nabralo na sile po zastrelení neozbrojeného Afroameričana Georgea Floyda policajtom v USA, je navrhnuté na Nobelovu cenu mieru.
V sobotu to oznámil nórsky poslanec Petter Eide, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
Hnutie Black Lives Matter (BLM), ktoré vzniklo v Spojených štátoch v roku 2013, začalo hýbať spoločnosťou najmä v máji 2020, keď Afroameričan Floyd zomrel pri zatýkaní.
Belošský policajt mu kľačal na krku osem minút napriek tomu, že ho Floyd prosil, aby povolil, lebo nemôže dýchať.
Prípad vyvolal protesty v USA, ktoré sa následne preniesli do sveta.
"Toto hnutie sa stalo jedným z najsilnejších celosvetových hnutí, ktoré žiadajú nápravu v rasovej nespravodlivosti," povedal pre AFP nórsky socialistický zákonodarca Eide, ktorý navrhol BLM na Nobelovu cenu.
"Rozšírilo sa do mnohých, mnohých krajín... a podarilo sa mu pritiahnuť pozornosť na to, že je dôležité bojovať proti rasovej nespravodlivosti," dodal poslanec.
Kandidátov na rôzne Nobelove ceny môžu navrhovať desaťtisíce ľudí, od poslancov a ministrov z rôznych krajín až po laureátov Nobelových cien a uznávaných vedcov. Konečný termín je v nedeľu.
Na Nobelovu cenu mieru bol navrhnutý aj kontroverzný zakladateľ stránky WikiLeaks a whistleblower Julian Assange, bývalý prezident USA Donald Trump, organizácia na ochranu novinárov Reportéri bez hraníc (RSF) a trojica bieloruských opozičných líderiek vedených Sviatlanou Cichanovskou.
Nositeľov Nobelových cien oznámia začiatkom októbra. Posledná Nobelova cena mieru išla Svetovému potravinovému programu (WFP), ktorý patrí pod OSN.