​

​Keď sme sa o deviatej večer vracali z reportáže do hotela, rozozvučali sa sirény. Stáli sme práve pred jeho dverami, dívali sa na seba a chvíľku rozmýšľali, či sa nám to len zdá. Nezdalo. Vstúpili sme teda dnu a upozornili na to recepčnú. „Dobre teda, pôjdeme do krytu,“ povedala pokojne.

Protileteckým krytom v starom meštianskom dome – budove nášho ľvovského hotela – je malá práčovňa v suteréne.

Postupne sa nás tam nazbiera viac. Starší pár z Kyjeva, dvaja Lotyši, francúzsky reportér, matka s malou dcérou, ktoré utekajú z mesta Dnipro, a dve pracovníčky hotela.

​

Táto vojna trvá už tri storočia

„Keby som sa nemusela starať o svoje vnúčatá, bola by som už v prednej línii. Cezo mňa by neprešli. Radšej by som si s granátom ľahla pod tank,“ rozčuľuje sa Kyjevčanka.

„Na Majdane som bola od prvého dňa. Aj vtedy, keď sa mnohí muži posrali, som tam zostala do konca. Ja sa už nebojím ničoho. Prežila som kadečo, no len jedno neviem vystáť, že sedím tu v tejto pivnici a ...