​„Rusi, rýchlo si vyberajte ruble a vymieňajte ich za doláre, kým nebudú mať hodnotu toaletného papiera. A aj ten bude cennejší ako rubeľ, lebo ruské peniaze nie sú práve najpríjemnejším materiálom na tieto účely,“ zaznie ráno z ukrajinského rádia.

​Reportéri HN prinášajú príbehy z vojnovej Ukrajiny už od prvého dňa invázie. V nedeľu ráno pretíname hranicu z Maďarska cez priechod Lužanka neďaleko obce Astej. Pohraničník nás v skoré chladné ráno víta s úsmevom a pýta sa nás, či sa ideme pozrieť, ako horia ruské tanky. „A počuli ste, že naši Cigáni dokonca Rusom jeden ukradli?” smial sa ešte viac. Najprv sme to považovali len za dobrý vtip, no neskôr tá správa obletela aj internet.

Na malom dedinskom priechode stálo podľa pohraničníkov okolo 500 áut. Chlapom, ktorí vezú k hranici svoje rodiny, na začiatku radu vojaci vezmú pasy, aby sa potom vrátili späť. Krajina má totiž vyhlásenú mobilizáciu a potrebuje každého bojaschopného muža.

Nie ste diverzanti?

Ľudia na uliciach miest aj vidieka sú ostražití. Vždy keď niekoho oslovíme alebo vytiahneme fotoaparát, uprene sa na nás upierajú oči celej ulice. A vzápätí je pri nás vojak či policajt, ba dokonca aj obyčajní civilisti k nám pristupujú a pýtajú sa, kto sme a čo fotíme.

Je to zrozumiteľné. Sú vo vojne. Navyše ich k tomu vyzval aj ich minister vnútra. Dôvodom sú údajné operácie ruských diverzných jednotiek po celej krajine. Vraj vystupujú aj ako novinári. Preto už v momente, keď k nám niekto mieri, vyťahujeme slovenské pasy a novinárske preukazy. Vysvetľujeme, že sme prišli, aby ľudia u nás vedeli, čo sa na Ukrajine deje. To ich upokojí a väčšinou sa nám dokonca začnú ospravedlňo...