Aj keď sa studená vojna oficiálne skončila už dávno, ruskí špióni sú stále aktívni. Dokazuje to aj najnovšia správa českej Bezpečnostnej informačnej služby. Podľa nej sa ruský vojenský atašé pokúsil naverbovať českého jadrového vedca. Všetko sa odohralo v tajnosti, ale išlo o jednu z najväčších špionážnych afér v Česku v minulom roku.
Netradičná večera
V správe sa píše o stretnutí ruského špióna so šéfom významnej českej inštitúcie, ktorá pôsobí v jadrovej oblasti. Podľa českého denníka MF DNES išlo o ruského diplomata Alexandra Sketina, ktorý v apríli minulého roka navštívili riaditeľa Štátneho ústavu jadrovej, chemickej a biologickej ochrany Stanislava Brádku a pozval ho na večeru. Počas schôdzky sa ho vypytoval na dĺžku jeho praxe a na skúsenosti v jeho odbore. "Prekvapilo ma to. Rusi musia vedieť, že som pred 21 rokmi pôsobil v ukrajinskom Černobyle, keď tam vybuchol jadrový reaktor," spomína na stretnutie s ruským špiónom Brádka. Sketin však na stretnutí zistil, že z českého vedca nič zaujímavé "nevytiahne" a že sa mu nepodarí získať ho na ruskú stranu. Začal si preto stále viac nalievať. Schôdzka vyvrcholila výkrikmi, že Česi vstupom do NATO zradili Rusko.
Keďže bol diplomat čoraz agresívnejší, Brádka pre istotu privolal políciu. Tej však Sketin odmietol ukázať legitimáciu s tým, že je námestníkom ruského ministra obrany. Keď ani to nezabralo, napadol policajtov a vyhrážal sa im, že im vyvraždí rodiny. "Stále mi to pripadá, ako by sa tá bitka s policajtmi strhla včera. Bol to pre mňa šokujúci zážitok. Obzvlášť tie zlostné Sketinove výroky o našej zrade Ruska. O napadnutí a zranení policajtov nehovoriac. To už z hnevu, že sa odo mňa nič nedozvie, Sketin stratil profesionálny punc. Dnes by som už také pozvanie na večeru neprijal. Mohlo mi napadnúť, že je za tím niečo viac, že by sa asi rád dozvedel niečo viac o našom výskume," spomína dnes už s úsmevom Brádka. Jeho ústav patrí k pracoviskám, kam sa bežný smrteľník nedostane. So Sketinom sa Brádka zoznámil pri pracovnom rokovaní na ruskom veľvyslanectve. Alexander Sketin opustil Česko krátko po škandále.
Výročná správa Bezpečnostnej informačnej služby konštatuje, že z 60 ruských diplomatov v Česku pôsobí v rozviedke až polovica. Upozorňuje aj na to, že ruskí špióni sa zaujímajú najviac o českú ekonomiku, pretože Moskva sa snaží o výhodnejšie postavenie v česko-ruských hospodárskych vzťahoch, ale taktiež o získanie kontroly nad českými firmami, ktoré vstupujú na český trh. Mnoho ruských agentov sú podľa BIS diplomati -- čo bol aj prípad Alexandra Sketina -- alebo pôsobia ako technický personál na veľvyslanectve.
Špionáž u nás
So špiónmi iných krajín u nás má bohaté skúsenosti aj naša Slovenská informačná služba (SIS). Podľa nej sú na Slovensku najaktívnejšie spravodajské služby z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Agenti zväčša pôsobia pod diplomatickým krytím. Ich prvoradým cieľom je získavať informácie o situácii u nás, o vzťahoch Slovenska s NATO a s EÚ, o ozbrojených silách, vojenskej technike, ktorú naša armáda používa, alebo ktorá sa u nás vyrába. Snažia sa takisto dozvedieť viac o našich výskumných projektoch. Často sa preto snažia "vpašovať" do orgánov riadiacej sféry a bezpečnostných zložiek.
Azda najaktívnejší boli u nás ruskí špióni v roku 2004. Agentom SIS sa vtedy podarilo niekoľkých odhaliť. Jedného z ruských diplomatov sme v tejto súvislosti dokonca v máji 2004 vyhostili. Známe sú však aj prípady z prechádzajúcich rokov. "My sme vypovedali viacerých príslušníkov ruských spravodajských služieb. Ich činnosť nebola v súlade s naším právnym poriadkom," potvrdil pre HN bývalý riaditeľ SIS Ladislav Pittner.