Žiadne zlepšenie v predchádzaní detskej úmrtnosti alebo infarktom. Tak znie kritika vyplývajúca z najnovšej správy spoločnosti Health Consumer Powerhousem, ktorá hodnotila systém zdravotnej starostlivosti v európskych krajinách. Slovensko skončilo až na 22. priečke z celkovo 31 hodnotených krajín.
Minulý rok skončilo v rovnakom porovnávaní o priečku nižšie. Preto je ministerstvo zdravotníctva s najnovším výsledkom spokojné. "Ministerstvo zdravotníctva s uspokojením zaznamenalo správu o tom, že Slovensko si v rámci hodnotenia zdravotníctva EÚ nielenže zachovalo svoje postavenie, ale v porovnaní s minulým rokom sa dokonca zlepšilo," povedala pre HN hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková. Podľa ministerstva však nie je súčasný stav postačujúci a verí, že k zlepšeniu prispeje aj čerpanie financií z európskych zdrojov.
Rebríček vedie Holandsko, pred nás sa dostali aj Česko a Maďarsko.

Menej samovrážd
Výskum si všímal šesť základných oblastí zdravotníctva -- práva pacientov a ich informovanosť, internetizáciu tejto oblasti, dĺžku čakacej lehoty na liečbu, výsledky, ktoré zdravotníctvo v krajine dosahuje, ale aj zdravotný servis a novinky vo farmácii. "Slovensko zaznamenalo určité zlepšenie v oblasti práv pacientov a ich informovanosti," skonštatovala riaditeľka výskumu Arne Björnbergová. Ocenila tiež zavedenie laických katalógov liekov. Používateľské informácie tohto druhu sú podľa nej v strednej Európe veľmi vzácne. Úspech sme dosiahli napríklad v znížení počtu samovrážd, ale napríklad v detskej úmrtnosti alebo infarktoch sme nezaznamenali žiaden posun.
Holandsko sa na vrchole rebríčka umiestnilo s 839 bodmi z 1 000, Slovensko dosiahlo 556 bodov. "V Holandsku poskytuje zdravotné poistenie 30 súkromných zdravotných poisťovní, ktoré sa pretekajú v starostlivosti o poistencov. Holanďania platia oproti nám polovičné odvody. Druhá časť peňazí ide cez nominálne poistné," hovorí Pažitný z Health Policy Institute. To znamená, že si tam každý človek musí kúpiť svoju vlastnú poistku. Tento spôsob podľa Pažitného významne angažuje poistenca do rozhodovacieho procesu -- musí si vybrať čo najlepšie, a to podporuje konkurenciu. U nás poisťovne výškou poistného súťažiť nemôžu. "Prvým krokom k zlepšeniu na Slovensku by bolo zaviesť systém nominálneho poistného, aby mohli poisťovne súťažiť o zákazníka prostredníctvom výšky poistného," dodáva Pažitný.

Dlhodobý proces
Organizácia Health Consumer Powerhouse odporučila Slovensku najmä zlepšiť úroveň internetizácie zdravotníctva a rýchlejšie zavádzať medicínske novinky. "Odporúčame tiež zavádzať preventívne opatrenia pre už diagnostikované liečenia," skonštatoval Johan Hjertqvist, prezident organizácie.
Podľa bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca toto hodnotenie slovenského zdravotníctva reálne zodpovedá tomu, ako na tom sme. "Našou slabou stránkou je to, že sa ani v bežnej medicíne nevieme vyrovnať našim susedom -- zaostávame napríklad v transplantológii. Je to aj tým, že sme chudobnejší a nesieme si zo sebou minulosť komunizmu. Aj keď sa ekonomike darí, stále máme straty a nevieme efektívne využívať zdroje, ktoré máme," dodáva exminister.
Pažitný dodáva, že zdravotná reforma nastavená počas minulej vlády išla správnym smerom. "Reforma zdravotníctva z roku 2004 bola postavené na úplne rovnakých základoch fungovania ako systém v Holandsku, len jej treba dať čas. Zlepšovanie stavu zdravotníctva je vždy dlhodobý projekt."
Rebríček uzatvára Lotyšsko.