Úlohou nadchádzajúcej predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej bude rozposlať oficiálne listy hlavám vlád a štátov členských krajín EÚ, v ktorých ich vyzve, aby predložili návrhy na členov kolégia komisárov.

Von der Leyenová získala túto právomoc po tom, ako ju v utorok večer poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu potvrdili ako budúcu šéfku exekutívy EÚ. V tajnej voľbe ju podporilo 383 poslancov, proti ich bolo 327 a 22 sa zdržalo hlasovania.

Po prijatí nominácií národných vlád na posty eurokomisárov sa budúca predsedníčka EK stretne na osobnom pohovore s každým z nominantov a zváži, či sú vhodní zastávať pozíciu v inštitúcii, ktorá udáva legislatívne smerovanie EÚ.

Následne rozhodne o pridelení portfólií jednotlivým komisárom vrátane podpredsedníckych kresiel a oznámi to vedeniu europarlamentu.

Poslancom EP ešte pred hlasovaním o dôvere sľúbila, že sa pokúsi o rodovo vyrovnanú eurokomisiu, s rovnakým počtom žien a mužov.

Dvanásť z 27 členských krajín EÚ (pri scenári, že Spojené kráľovstvo koncom októbra opustí Úniu) ešte nepredložilo svojich nominantov na pôsobenie v EK. Slovenská vláda za eurokomisára aj naďalej navrhuje Maroša Šefčoviča.

Verejné vypočutia nominantov na komisárov by mali prebehnúť v jednotlivých parlamentných výboroch - podľa im pridelenej pracovnej agendy - v období od 30. septembra do 8. októbra. Europoslanci majú právo odmietnuť nominantov na eurokomisárov, ak skonštatujú, že nie sú spôsobilí na výkon pridelenej agendy alebo ich správanie je v protiklade so základnými hodnotami EÚ.

Celé kolégium komisárov vrátane jeho predsedníčky von der Leyenovej nakoniec predstúpi pred plénum EP, aby ho požiadalo o vyslovenie dôvery. Parlament by mohol hlasovať o budúcej EK ako celku počas svojho októbrového zasadnutia v Štrasburgu (21. - 24. 10.). Budúca EK by sa mala ujať funkcie 1. novembra.