Vo dne v noci hrmocú na hrádzi pred katarským pobrežím ťažké mechanizmy. Práca neustáva dokonca ani v piatok, ktorý je pre moslimov dňom modlitieb. Tu, v plytkej vode Perzského zálivu, vyrastá nový katarský symbol - Perlový ostrov.
Nie azda, že by tento púštny emirát trpel nedostatkom stavebných parciel, ale stavať v mori je dnes jednoducho v móde. Také niečo priťahuje aj medzinárodnú pozornosť - a o tú sa Katar všemožne snaží. Prostredníctvom megaprojektov a megamnožstva peňazí. Odvtedy, čo tento trpasličí štát objavil v mori bohaté ložiská plynu, jeho vládcom už nič nie je nemožné. Pritom len 160 000 z celkového počtu 900 000 obyvateľov sú skutoční Katarčania.
Otroctvo tu zrušili pred necelými päťdesiatimi rokmi - a odvtedy sa Katar rozvíja raketovou rýchlosťou. S 20-percentným hospodárskym rastom v roku 2004 je najrýchlejšie sa rozvíjajúcou ekonomikou sveta. Dlho pritom zostával v tieni kozmopolitného Dubaja. Pravda, to je už minulosť. Emír Hamad bin Kalífa Al Tání sa netají plánmi na diverzifikáciu zdrojov hospodárskeho rastu. A tak investície smerujú v súčasnosti v prvom rade do infraštruktúry a vzdelania, za súčasnej liberalizácie politických pomerov.
Hlavne vo Washingtone počujú také niečo veľmi radi a aj úmerne reagujú. Medzičasom sa sem zo Saudskej Arábie, sužovanej ostrým vnútorným napätím, stiahli už tisícky amerických vojakov. V "Meste milénia", ako znie názov nového sídelného celku, ich už čoskoro má byť tristotisíc.
Teror sa zatiaľ Kataru vyhol, aj keď k jednotlivým útokom dochádza i tu. Pred niekoľkými týždňami pri výbuchu míny zahynul jeden britský občan; katarských vládcov však krvavý čin nijako nezmiatol. "Musíme sa zmeniť zvnútra, inak nám zmeny nanútia zvonku", hovorí minister hospodárstva šajch Mohamed bin Ahmed bin Jasín Al Tání.
Táníovci vládnu v tejto krajine už desaťročia, spolu s niektorými ďalšími rodinami. Reformám sa nebránia. V lete začne platiť nová ústava a na budúci rok sa bude voliť nový parlament. Do verejných funkcií sa majú dostať aj ženy. A vláda robí všetko pre novú profiláciu hlavného mesta Doha: ako miesta konferencií, finančných operácií, vzdelania, veľkolepých športových podujatí. Avšak či niekto niekedy obrovské kapacity na tento účel aj naozaj využije, je zatiaľ otázne. O koordinácii plánovania sa tu zatiaľ veľa nehovorí, grandiózne projekty sú všetkým. Ako napríklad aj najnovší zámer vybudovať magnetickú rýchlodráhu, ktorá by spojila Bahrajn, Katar, Dubaj a Abú Zabí.
Bezpochyby jedným z rozhodujúcich motívov budovateľskej horlivosti je snaha konečne vystúpiť z tieňa známejších susedov. Ale ďalší dôvod je už vážnejší - emír si uvedomuje, že zásoby ropy a plynu sú obmedzené, akokoľvek sa v súčasnosti zdajú nekonečné. Vytvoriť nové perspektívy hospodárskeho rastu je preto otázkou ďalšieho blahobytu v budúcnosti. Skrátka - i v Dohe by ste už typický súk či bazár hľadali márne. Zato na budúci rok pribudne sto výškových budov. (hn/gaf)