Desaťtisíce detí sú už od šiestich rokov nútené prehrabávať sa toxickými látkami v baniach na juhovýchode krajiny, tvrdia ochrancovia ľudských práv.
Dopyt po autách na elektrický pohon prispieva k nárastu detskej práce v kobaltových baniach v Demokratickej republike Kongo. Upozornili na to minulý týždeň viaceré ľudskoprávne organizácie. Tie zároveň vyzývajú konkrétne spoločnosti k tomu, aby svojim konaním predišli rozširovaniu sa tohto neduhu.
Bez kobaltu to nejde
Kobalt je kľúčovým komponentom do batérií nielen pre elektromobily, ale aj smartfóny či laptopy. Samotné Kongo je zdrojom viac ako polovice svetovej zásoby tohto chemického prvku. Desaťtisíce detí sa po ňom v Kongu zháňajú v malých baniach na juhovýchode krajiny bez patričného ochranného vybavenia, tvrdia ľudskoprávne skupiny.
Tak ako sa jednotlivé banské spoločnosti snažia zabezpečovať pravidelné dodávky kobaltu, mali by rovnako dbať o zlepšenie transparentnosti a ľudských práv, tvrdí americká advokátska skupina Enough Project. "Myslím si, že vzhľadom na veľký dopyt po kobalte je to pre dané spoločnosti veľká výzva," tvrdí Annie Callaway, autorka štúdie. "Hoci už nie sme v počiatkoch prudkého nárastu záujmu o kobalt, stále sa môžeme uistiť a dohliadnuť na to, aby došlo k zavedeniu systémových opatrení, ktoré problematiku detskej práce vyriešia," tvrdí.
Konžské ministerstvo banského priemyslu už začiatkom roka avizovalo, že spustilo mechanizmy na monitorovanie a vypátranie nelegálnej detskej práce pri ťažbe kobaltu a medi. "Narastajúci dopyt po kobalte už počas posledných rokov prilákal do banského biznisu množstvo ľudí, vrátane detí," tvrdí Siddhart Kara, aktivista zaoberajúci sa moderným otroctvom, ktorý Kongo v tomto roku navštívil. "Na základe poznatkov z krajiny môžem povedať, že na svete neexistuje taká spoločnosť, ktorá by mohla svojich zákazníkov uistiť o tom, že jej produkty z kobaltu nie sú výsledkom detskej práce," povedal Kara pre Thomson Reuters Foundation.
Z nelegálneho legálne
Väčšina kobaltu z Konga pochádza z riadne registrovaných priemyselných baní, približne pätinu však tvorí neoficiálna ťažba, vyplýva to z výskumu Amnesty International. Používať výlučne kobalt z priemyselných baní problém nevyrieši. Je totiž len otázkou času, kedy sa kobalt z nelegálnych baní dostane do zásobovacieho reťazca, tvrdí Callawayová z Enough Project. "Jedným z našich odporúčaní je, aby zástupcovia spoločností pricestovali do oblastí v Kongu, kde sa kobalt ťaží a vo veci sa začali viac angažovať," tvrdí.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami. Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.
01 - Modified: 2025-06-11 20:41:20 - Feat.: - Title: Minulý rok pracovalo až 138 miliónov detí, za dekádu sa s detskou prácou nepodarilo skoncovať
02 - Modified: 2025-06-10 17:00:00 - Feat.: - Title: Technologickí giganti čelia obvineniam aktivistov. Opakovane mažú príspevky o tehotenstve či menštruácii
03 - Modified: 2025-06-09 08:03:46 - Feat.: - Title: Slovenské stromy v Keni, studne v irackom Kurdistane: Ako investujeme do klimatickej adaptácie
04 - Modified: 2025-06-08 09:00:00 - Feat.: - Title: Sýrske rodiny strácajú prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti aj poradenstvu
05 - Modified: 2025-06-08 07:00:00 - Feat.: - Title: Pôvodné obyvateľstvo chráni 80 percent biodiverzity, no dostáva len jedno percento klimatických peňazí