Pochybnosti o zdôvodnení vojny proti Iraku rastú i v americkej verejnosti. V tejto situácii sa Bushova vláda všemožne snaží dokumentovať, aký významný pokrok pri obnove tejto krajiny už dosiahla. Neznamená to, že v prípade pochybností je opisovanie niečoho dôležitejšie ako skutočnosť samotná?
- Nie. Ale to, čo sa v Iraku udeje v priebehu najbližších dvoch-troch mesiacov, bude mať pre americkú vládu obrovský význam. Som čoraz viac presvedčený o tom, že Biely dom v podstate stále len naháňa hodinové ručičky. Vláda bude musieť svetu ukázať podstatné a viditeľné úspechy; ak nie, čaká ju celý rad bolestných alternatív.

Čo máte na mysli?
- Rozpočtová kancelária amerického Kongresu vypočítala, že americkí vojaci v súčasnom počte nebudú môcť v Iraku zostať oveľa dlhšie ako do marca 2004. A ak sú pravdivé správy, podľa ktorých americká vláda neprikladá nejakú mimoriadnu váhu rezolúcii OSN, ďalšie štáty neprispejú ani vojakmi, ani peniazmi. Takou alternatívou napríklad je: vyslať do Iraku viac amerických vojakov alebo vzdať sa podstatnej časti kontroly nad ďalším politickým a sociálnym osudom Iraku?

Myslíte si, že iracká otázka rozhodne o osobe budúceho amerického prezidenta?
- Nevyhnutne to tak nemusí byť. Rozhodujúce budú dve témy - nezamestnanosť a Irak. Ak by nezamestnanosť v najbližších troch-štyroch mesiacoch klesla, mohlo by to stačiť na opätovné katapultovanie Busha do prezidentského kresla.

Akú stratégiu volebnej kampane 2004 by ste odporúčali prezidentovi G. W. Bushovi?
- Bol by v oveľa lepšej situácii, keby pristúpil na internacionalizáciu obnovy Iraku. Iračania by potom celú operáciu nepovažovali len za americkú okupáciu. Som veľkým zástancom transatlantickej spolupráce. Musíme posilniť naše vzťahy s Francúzskom, Nemeckom a ďalšími európskymi krajinami, vrátane Ruska.

Aké nebezpečenstvo pre amerického prezidenta sa skrýva v nedávnej afére okolo odhalenia totožnosti agentky CIA?
- Nemyslím, že by tento únik informácií predstavoval nejaké väčšie riziko. Ale aféra by mohla byť jedovatá, ak sa potvrdí, že vláda v prípravách irackého ťaženia vodila celú krajinu za nos. A ešte niečo: rozhorčenie, ktoré celú aféru sprevádza, len podčiarkuje rastúce napätie medzi CIA a Bielym domom. Aby som sa vyjadril mierne: mnohí ľudia z tajných služieb sú nahnevaní. Bielemu domu a Pentagónu vyčítajú, že pri hľadaní dôkazov na existenciu zbraní hromadného ničenia v Iraku postupovali neuveriteľne ľahkovážne.

Niektorí kritici porovnávajú túto záležitosť s aférou Watergate. Je takého porovnanie oprávnené?
- Nie. Watergate bol vážnym zneužitím vládnej moci. Tucty ľudí museli za to ísť do väzenia. V danom prípade je obeťou agentka CIA. Iste, i za tým sa skrýva zlomyseľný čin - ale úplne inej kategórie ako v prípade aféry Watergate. (hn/gaf)