Na prvý pohľad môže byť suchozemským Čechom v strede Európy máločo tak ukradnuté ako austrálska ponorka.

A úplne rovnako tak prešlo českou kotlinou celkom bez povšimnutia, keď pred piatimi rokmi austrálsky premiér Malcolm Thurnbull ohlásil, že nové ponorky Austrálii dodá francúzska štátna zbrojovka DCNS.

Austrálsky premiér Scott Morrison na spoločnom brífingu s americkým prezidentom Joem Bidenom a britským premiérom Borisom Johnsonom oznámili, že Austrálii namiesto Francúzska pomôžu ponorky postaviť práve Británia a USA.

Francúzsko-austrálske ponorky tak išli ku dnu skôr, ako stihli opustiť rysovacie dosky DCNS, v medzičase premenované na Naval Group.

Namiesto 12 francúzskych ponoriek s konvenčným pohonom má Austrália získať osem americko-britských ponoriek, ktorým energiu dodá jadrový reaktor.

Ponoriek, ktoré majú byť len prvým spoločným projektom novo vzniknutej americko-austrálsko-britskej vojenskej spolupráce s chytľavou skratkou AUKUS.

Austrálske ponorky sú tentoraz Čechom oveľa bližšie, než by sa mohlo zdať. Ponorkový kontrakt a aliancia AUKUS totiž nie sú ničím iným než pozorovateľným prejavom hlbokých geopolitických zmien, ktoré budú mať minimálne nepriamy vplyv aj na strednú Európu.

Pre pochopenie vplyvu spoločného austrálsko-americko-britského vyhlásenia na strednú Európu je potrebné sa najprv ľahko ponoriť do tajov ponorkológie.

Prečo Austrália volí americko-britské jadrové ponorky namiesto konvenčných francúzskych? Z technologického a strategického hľadiska je odpoveď relatívne priamočiara, aj keď menej jednoduchá, než sa zdá.

Fanúšikovia vojenstva a histórie určite dobre vedia, že klasické konvenčné ponorky sa po pár dňoch musia vynoriť k hladine a dobiť batérie, naopak jadrový reaktor dal ponorkám v podstate nevyče...