Škandál okolo odhalenia totožnosti jednej z agentiek americkej tajnej služby CIA uvrhol prezidenta USA Georgea Busha do najťažšej krízy funkčného obdobia. Vedúci kancelárie Bushovho viceprezidenta Dicka Cheneyho Lewis Libby je obvinený z krivej prísahy a svedectva, ako aj z marenia spravodlivosti. Ak ho súd odsúdi, hrozí mu tridsaťročný trest odňatia slobody a pokuta 1,25 mil. dolárov. Libby bol nielen dôverníkom viceprezidenta, ale v bezpečnostných otázkach často radil aj americkému prezidentovi.
Napínavá je teraz otázka, do akej miery boli do záležitosti zapojení Bush a Cheney. Prezidentov poradca Karl Rove sa síce obžalobe predbežne vyhol, celkom istý si však ešte nemôže byť. Opozícia už hovorí o "korupcii na najvyššej úrovni".
Jadrom celej aféry je podozrenie, že americká vláda zveličovala informácie tajných služieb, aby odôvodnila útok na Irak. To vzniklo po uverejnení novinového článku novinára Roberta Novaka 14. júla 2003, ktorý v texte odhalil totožnosť agentky CIA Valerie Plameovej, odvolávajúc sa pritom na "dvoch vysokopostavených vládnych úradníkov". Americkí komentátori tento postup ohodnotili ako akt pomsty Bieleho domu Josephovi Wilsonovi, manželovi Plameovej. Tento bývalý americký veľvyslanec 6. júla 2003 v denníku The New York Times napísal, že Bushova vláda zmanipulovala fakty, týkajúce sa údajného exportu uránovej rudy z Nigeru do Iraku. Wilson v roku 2002 na popud manželky Niger navštívil, aby na mieste overil zdroje tajných služieb. Biely dom sa pokúšal odôvodniť vojenskú akciu v Perzskom zálive najmä tvrdením, že Irak predstavuje nukleárnu hrozbu.
Jedným z dvoch "vysokopostavených vládnych úradníkov" mal byť práve Libby. Osobitný vyšetrovateľ Patrick Fitzgerald v tejto súvislosti uviedol, že Libby o veci hovoril nielen s novinárom, ale aj so štyrmi inými vládnymi predstaviteľmi. Podľa údajov Ministerstva spravodlivosti USA to boli viceprezident Cheney, jeho spolupracovníčka Catherine Martinová, bývalý štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí Marc Grossmann a bývalý hovorca vlády Ari Fleischer.
Význam Libbyho v celej afére pritom pravdepodobne ešte nie je docenený. On sám vypracoval rozsiahlu štúdiu, v ktorej sa pokúsil vykresliť dôvody pre útok na Irak. Tento dokument slúžil ako podklad aj pre vystúpenie bývalého ministra zahraničných vecí Colina Powella pred Bezpečnostnou radou OSN 5. februára 2003, v ktorom sa snažil odôvodniť vojenský zásah.
Odhalenie agenta tajnej služby CIA sa v USA považuje za ťažký zločin. Osobitný vyšetrovateľ proti Libbymu nakoniec síce nevzniesol obvinenie, že konal vedome, ale i tak zastáva názor, že Libbyho "opakované lži" predstavujú "vážne nebezpečenstvo pre bezpečnosť USA".
Isté je, že vyšetrovanie Libbyho vrhá zlý tieň na samotného amerického prezidenta. Už sa v tejto súvislosti spomínajú aj aféry jeho predchodcov - Clintona s Lewinskou a Nixonov Watergate. Tie však nadobudli vlastnú dynamiku ani nie tak v dôsledku vedomých lží, ako v tomto prípade, ako skôr v dôsledku následných zastieracích manévrov. Preto aj dôveryhodnosť amerického prezidenta klesla na dosiaľ najnižšiu úroveň 39 percent. (gaf)