Boli to ikony socializmu. Našli ste ich v každej domácnosti, pred každým činžiakom. Ľudia ich milovali, lebo nič iné nebolo a to čo bolo, aj to niekedy nebolo. Respektíve mohli ste to zohnať, ale len ako podpultový tovar.
Batoľatá začínali svoju životnú púť v kočíkoch Liberta. Keď už vyrástli z plienok, presedlali na bicykle značky Favorit. Ten kto ho mal, bol najväčší frajer na dvore. Srdcia dievčat zase dobíjali mončičáci. Okrem nanukov za kačku (rozumej jednu Kčs, rozumej jednu korunu československú) frčala ruská zmrzlina i žuvačky Pedro.
A nebolo väčšej lahôdky, ako si na železničnom peróne dať pred odchodom vlaku sáčkovú malinovku so slamkou. A keď ste po strastiplnej ceste večer prišli domov, z poličky v kúpelni sa na vás usmievala zubná pasta Poľana alebo Erilex.
Drobné plastové kúsky v tvare C pospájané do reťazcov slúžili nielen ako závesy miesto dverí, ale „céčka“ sa istú dobu viezli na hipermódnej vlne, tentoraz však ako zberateľské kúsky.
Ak si ukradneme výrok z dielne Radošínskeho naivného divadla „Kto zažil, nezabudne a kto nezažil nepochopí“, tak tento plne platí pre veci a vecičky, ktoré ľudom skrášľovali a spríjemňovali tú smutnohlúpu éru budovania socializmu.
