S konceptom virtuálnej reality, ako ho poznáme v súčasnosti, sa pracuje od minulého storočia. Predchodcom všetkých aktuálnych headsetov bol revolučný prístroj Sensorama.
Išlo o zariadenie, ktoré v roku 1962 vynašiel Morton Heilig. Pasívne sledovanie kina alebo divadla považoval za aktivitu, ktorá by mohla zapojiť viaceré zmysly, a tým vytvoriť hmatateľnejšiu ilúziu.
Základy moderných zariadení
Na tejto idei neskôr vyvinul práve Sensoramu, ktorá disponovala pohyblivou stoličkou, komplexným stereo zvukom alebo čuchovými vnemami, no najmä šiestimi samostatnými krátkymi filmami.
Mohli ste si tak „prežiť“ simuláciu jazdy v New Yorku, a to rovno s autentickým zápachom z výfukov automobilov či vôňou upečenej pizze. Rôzne vôňe sa vytvárali chemikáliami.
Nadčasovosť nápadu zabránila komerčnému úspechu a Heilig nemohol pokračovať v ďalšom inovovaní. Napriek tomu sa považuje za priekopníka tradičnej virtuálnej reality, s ktorou mnohé terajšie spoločnosti experimentujú.
V článku sa ešte dočítate:
- Akým spôsobom vedci testovali virtuálne krídla.
- Za aký čas im človek uveril.
- Ako je možné, že sa mozog podobným impulzom adaptuje.
- Kde konkrétne by sa mohlo zistenie uplatniť.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
