Som dieťa 80. rokov. Keď sa mi narodila mladšia sestra, išli sme s otcom volať do pôrodnice z telefónnej búdky, aby sme sa to dozvedeli.
Mala som walkman aj discman, na niektoré hodiny v škole sme vláčili z kabinetu neohrabaný meotar, diplomovú prácu som si ukladala na disketu a prvé rozhovory nahrávala na diktafón s magnetofónovou páskou.
Hoci odvtedy neuplynulo až tak veľa rokov, nič z týchto vecí neprežilo... Keď o nostalgických artefaktoch, ktoré neprešli sitom času, rozprávam svojej 11-ročnej dcére, má pocit, že som ešte behala po stráňach s dinosaurami.
Väčšinu dobových „vychytávok“ a ich funkcií do seba „vcucli“ smartfóny. Koniec telefónnym zoznamom, papierovým mapám, kupovaniu CD... Nepotrebujeme už ani kalkulačku či fyzickú peňaženku. Zábava, filmy, kontakty, foťáky aj videorekordéry, tréneri aj nákupné zoznamy, to všetko sa zmestí do malej krabičky, ktorú všade vláčime so sebou.
Hodiny vodné aj slnečné
Osud technologického odpadu nepostihol len vynálezy moderného veku. Aj starovek a stredovek mali zázraky, ktoré boli vo svojej dobe špičkou poznania.
Jedným z najstarších príkladov technológie, ktorá stratila praktický význam, sú vodné hodiny, takzvané klepsydry. Fungovali jednoducho a elegantne.
Z nádoby pomaly odtekala voda alebo sa ...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
