Ruské úrady začnú obmedzovať volanie cez aplikáciu Telegram, ktorú vlastní ruský rodák s francúzskym občianstvom Pavel Durov, a aplikáciu WhatsApp prevádzkovanú americkou spoločnosťou Meta.
Krajina tým chce znížiť závislosť od zahraničných platforiem v prospech svojej vlastnej, ktorú vyvíja, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na ruskú agentúru Interfax. Meta ani Telegram na žiadosti o komentár zatiaľ nereagovali.
"V rámci potláčania zločincov prijímame opatrenia na čiastočné obmedzenie hovorov na týchto zahraničných komunikáciách. Na ich fungovanie neboli uvalené žiadne ďalšie obmedzenia," citoval Interfax vládny úrad pre kontrolu médií a internetu Roskomnadzor.
Regulátor dodal, že majitelia Telegramu aj WhatsAppu ignorovali opakované žiadosti o zavedenie opatrení, ktoré by zabránili využívaniu ich platforiem na aktivity ako je vydieranie a terorizmus.
Rusko sa dlho snaží o zavedenie tzv. digitálnej suverenity podporou domácich služieb. Snaha nahradiť zahraničné technologické platformy sa stala naliehavejšou po tom, ako sa niektoré západné spoločnosti po začatí invázie na Ukrajinu vo februári 2022 stiahli z ruského trhu.
Ruský prezident Vladimir Putin v júni podpísal zákon, ktorý umožňuje vývoj štátnej komunikačnej aplikácie prepojenej s vládnymi službami, ktorá sa bude volať MAX.
Meta, ktorej WhatsApp v Rusku denne používa 68 percent ľudí, je v krajine označovaná za extrémistickú organizáciu. Sociálne siete Facebok a Instagram, rovnako patriace pod Metu, sú od februára 2022 zakázané.
Telegram, založený ruským podnikateľom Pavlom Durovom, sa Rusko snažilo zablokovať v rokoch 2018 až 2020, ale neúspešne.
Sám Durov, ktorý má francúzske občianstvo, na konci júla vypovedal pred francúzskym súdom kvôli obvineniam, že sa na Telegrame objavovali materiály o sexuálnom zneužívaní detí a o obchodovaní s drogami. Platforma podľa obvinenia odmietla s vyšetrovateľmi zdieľať informácie alebo dokumenty, hoci to vyžadoval zákon.