Dvadsaťpäť hodín týždenne trávia priemerne aktívni hráči hraním videohier. Len pol percenta z nich však hrozí riziko závislosti, pretože čas v tomto prípade nehrá kľúčovú úlohu.
K takému záveru prišiel psychológ Lukas Blinka s tímom vedcov z Masarykovej univerzity počas trojročného projektu Czech Gamers, ktorý mapoval životy a návyky hráčov. Ako problém vidia prvky gamblingu.
Sme v čase, keď sa téma počítačových hier začína brať vážnejšie a dostáva sa jej viac pozornosti? Napríklad aj inej ako tej negatívnej?
Myslím, že áno aj nie. Táto téma je dlhodobo naklonená negatívnym smerom, už zhruba pätnásť alebo dvadsať rokov sa o fenoméne hernej závislosti intenzívne hovorí. Potom sa to prehupne do pravého opaku a hovorí sa, že počítačové hry sú skvelé a môžu pomáhať v školstve, zlepšovať kognitívne schopnosti alebo odďaľovať demenciu.
Kde leží pravda podľa vášho názoru?
Povedal by som, že tieto pozitívne aj negatívne dopady sa týkajú skôr menšiny, pre drvivú väčšinu hráčov to je jednoducho len voľnočasová zábava. Ale téma hrania je čím ďalej dôležitejšia, pretože hrá stále viac ľudí, hrá sa intenzívnejšie a herný priemysel je dnes jedným z najzárobkovejších v zábavnom odvetví, generuje už viac peňazí ako filmový priemysel.
Mne je vlastne jedno, či počítačové hry spôsobujú niečo pozitívne alebo negatívne. Nemám potrebu dokázať, že sú zlé, ani obhájiť, že sú dobré. Skúmam ich ako zaujímavý spoločenský fenomén.
Čo dobré teda podľa zozbieraných odpovedí dávajú počítačové hry svojim užívateľom?
To najdôležitejšie je vlastne to najjednoduchšie - sú zábavné. Znie to banálne, ale tým počítačové hry robia obrovskú službu, pretože viac než akékoľvek iné médium dokážu intenzívne regul...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.